Ekumenický4. Mojžišova16

4. Mojžišova

Numeri

Kórachova vzbura1 Kórach, syn Jis­hára, syna Keháta, syna Léviho, si pri­bral Dátana a Abírama, synov Elíaba, ako aj Óna, syna Peleta, Rúbenov­cov. 2 Tí spolu s dvestopäťdesiatimi Iz­raelit­mi po­vs­tali proti Mojžišovi. Boli to vod­covia po­spolitos­ti, zá­stup­covia v zhromaždení, muži zvučného mena. 3 Zhromaždili sa proti Mojžišovi a Áronovi a vy­čítali im: Do­volili ste si príliš mnoho! Veď všet­ci v celej po­spolitos­ti sú svätí a Hos­podin je upro­stred nich. Prečo sa vy­vyšujete nad Hos­podinovu po­spolitosť? 4 Keď to Mojžiš počul, padol na tvár. 5 Po­tom po­vedal Kórachovi a celej jeho skupine: Ráno oznámi Hos­podin, kto je jeho, kto je svätý a kto sa smie k nemu pri­blížiť. Koho si vy­volí, ten sa smie k nemu pri­blížiť. 6 Urob­te toto: Kórach a celá jeho skupina, vez­mite si kadidel­nice, 7 daj­te do nich oheň a zaj­tra položte na to kadid­lo pred Hos­podinom. Koho si vy­volí Hos­podin, ten bude svätý. Príliš mnoho si do­voľujete, Lévi­ov­ci! 8 Mojžiš po­vedal Kórachovi: Počuj­te, Lévi­ov­ci, 9 je vám to málo, že vás Boh Iz­raela od­delil od po­spolitos­ti Iz­raela, aby ste moh­li k nemu pri­stupovať a vy­konávať službu v Hospodinovom príbyt­ku, stáť pred po­spolitosťou a slúžiť jej? 10 Do­volil pred­sa pri­stupovať tebe a s tebou všet­kým tvojim bratom Lévi­ov­com, a vy chcete zís­kať aj kňaz­ský úrad. 11 Tým ste sa vlast­ne ty a celá tvoja skupina spolčili proti Hos­podinovi. Čo je Áron, že re­pcete proti ne­mu? 12 Nato dal Mojžiš za­volať Dátana a Abírama, Elíabových synov. Oni však od­povedali: Nej­deme! 13 Je to málo, že si nás vy­viedol z krajiny oplývajúcej mliekom a medom, aby si nás nechal po­mrieť na tej­to púšti? Ešte sa chceš stať nad nami aj ne­ob­medzeným vlád­com? 14 Veď si nás ne­uviedol do krajiny oplývajúcej mliekom a medom, ani si nám nedal do vlast­níc­tva polia a vinice. Chceš azda vy­klať oči tým­to mužom? Nej­deme! 15 Vtedy sa Mojžiš veľmi na­hneval a po­vedal Hos­podinovi: Ne­všímaj si ich obety. Jediného osla som od nich ne­vzal, ni­komu z nich som nič zlé ne­urobil. 16 Mojžiš po­tom Kórachovi po­vedal: Ty a celá tvoja skupina buďte zaj­tra pred Hos­podinom, teda ty, oni a Áron. 17 Každý z vás si vez­me svoju kadidel­nicu, dá do nej kadid­lo a prinesie ju pred Hos­podina; bude to spolu dve­stopäťdesiat kadidel­níc. Aj ty a Áron si vez­mete svoju kadidel­nicu. 18 Každý si teda vzal svoju kadidel­nicu, dal do nej oheň a vložil naň kadid­lo. Po­tom sa všet­ci po­stavili k vchodu stanu stretávania spolu s Mojžišom a Áronom. 19 Kórach zhromaždil proti nim celú skupinu k vchodu stanu stretávania. Vtom sa celej po­spolitos­ti zjavila Hos­podinova sláva. 20 Hos­podin po­vedal Mojžišovi a Áronovi: 21 Od­deľte sa od tej­to skupiny! Okamžite ich zničím. 22 Vtedy obaja pad­li na tvár a volali: Bože, Bože, ktorému pat­rí duch každého človeka! Pre jed­ného muža, ktorý zhrešil, sa chceš hnevať na celú po­spolitosť? 23 Hos­podin od­povedal Mojžišovi: 24 Po­vedz po­spolitos­ti: Vzdiaľte sa z okolia príbyt­ku Kórachov­ho, Dátanov­ho a Abíramov­ho! 25 Mojžiš sa odo­bral k Dátanovi a Abíramovi. Starší Iz­raela stáli za ním. 26 Po­spolitos­ti po­vedal: Od­stúp­te od stanov tých­to bez­božných mužov a nedotýkaj­te sa ničoho, čo je ich, aby ste nezahynuli pre všet­ky ich hriechy. 27 Vzdialili sa teda z okolia príbyt­ku Kórachov­ho, Dátanov­ho a Abíramov­ho. Dátan a Abíram vy­šli a po­stavili sa k vchodu do svojich stanov so svojimi ženami, syn­mi a deťmi. 28 Mojžiš po­vedal: Nič nekonám z vlastnej vôle; všet­ky tieto skut­ky ma po­slal vy­konať Hos­podin. Po­znáte to podľa toh­to: 29 Ak títo ľudia zo­mrú prirodzenou sm­rťou, alebo ak ich pos­tih­ne to, čo pos­tihuje aj iných ľudí, tak ma Hos­podin ne­pos­lal. 30 No ak Hos­podin urobí niečo ne­ob­vyk­lé a zem rozt­vorí svoje ús­ta a zhl­tne ich so všet­kým, čo majú, a ak zaživa zo­stúpia do ríše mŕt­vych, po­znáte, že títo muži znevážili Hos­podina. 31 Len čo to do­povedal, rozt­vorila sa pod nimi pôda, 32 zem ot­vorila svoje ús­ta a zhl­t­la ich s príbytkami spolu so všet­kými tými, čo boli pri Kórachovi aj s ich majet­kom. 33 Zaživa zo­stúpili do ríše mŕt­vych so všet­kým, čo mali, a zem sa nad nimi za­vrela; tak zmiz­li spomedzi zhromaždenia. 34 Keď všet­ci Iz­raeliti, ktorí boli okolo nich, počuli ich nárek, roz­utekali sa a vraveli: Len aby zem nez­hl­t­la aj nás! 35 Od Hos­podina vy­šľahol oheň a strávil tých dve­stopäťdesiat mužov, ktorí prinies­li kadid­lo.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček