Ekumenický4. Mojžišova14

4. Mojžišova

Numeri

Vzbura ľudu1 V tú noc celá po­spolitosť začala kričať a ľud nariekal. 2 Všet­ci Iz­raeliti re­ptali proti Mojžišovi a Áronovi a celá po­spolitosť im vy­čítala: Kiežby sme boli radšej po­mreli v Egypte alebo tu na púšti! Kiežby sme boli vtedy po­mreli! 3 Prečo nás Hos­podin vedie do tej krajiny? Aby sme pad­li mečom, aby sa naše ženy a deti stali korisťou? Nebolo by nám lepšie vrátiť sa do Egyp­ta? 4 Na­vzájom si vraveli: Vy­ber­me si vod­cu a vráťme sa do Egyp­ta! 5 Vtedy Mojžiš a Áron pad­li na tvár pred celou zhromaždenou po­spolitosťou Iz­raelitov. 6 Jozua, syn Núna a Káleb, syn Jefun­nea, dvaja z tých, čo pre­skúmali krajinu, roz­trh­li si rúcho 7 a celej po­spolitos­ti Iz­raelitov po­vedali: Krajina, ktorú sme prešli a pre­skúmali, je krajina mimoriad­ne dob­rá. 8 Ak nám bude Hos­podin priaz­nivo na­klonený, do­vedie nás do tej krajiny a dá nám ju. Je to krajina oplývajúca mliekom a medom. 9 Len sa nebúr­te proti Hos­podinovi! Neboj­te sa ľudu tej krajiny, lebo ho zjeme ako chlieb. S nami je Hos­podin, no ich nech­ránia ich bohovia. Neboj­te sa ich! 10 Celá po­spolitosť kričala, aby oboch ukameňovali. Vtom sa však pri stane stretávania všet­kým Iz­raelitom ukázala Hos­podinova sláva. Mojžiš sa prihovára za ľud11 Hos­podin po­vedal Mojžišovi: Do­kedy ma bude ten­to ľud znevažovať? Do­kedy mi nebude veriť na­priek znameniam, ktoré som upro­stred neho vy­konal? 12 Do­pus­tím naň mor a vy­dedím ho; z teba však urobím väčší a moc­nejší národ, než je on. 13 No Mojžiš po­vedal Hos­podinovi: Do­zvedia sa o tom Egypťania, pre­tože spomedzi nich si vy­viedol ten­to ľud svojou mocou, 14 a po­vedia o tom obyvateľom tej­to krajiny. Tí počuli, že ty, Hos­podin, si upro­stred toh­to ľudu, že ty, Hos­podin, si sa dal vidieť z tváre do tváre. Tvoj ob­lak stojí nad ním a v oblakovom stĺpe kráčaš pred ním vo dne a v ohnivom stĺpe v noci. 15 Ak ten­to ľud vy­hubíš, po­tom si národy, ktoré počuli správu o tebe, po­vedia: 16 Pre­tože Hos­podin ne­mohol vo­viesť ten­to ľud do krajiny, ktorú im sľúbil pod prísahou, usmr­til ich na púšti. 17 Nech sa však teraz prejaví moc môj­ho Pána vo svojej veľkos­ti, ako si vy­hlásil: 18 Hos­podin je zhovievavý a veľmi milo­sr­d­ný, od­púšťa vinu a prie­stupok nenecháva bez tres­tu, ale tres­tá vinu ot­cov na synoch do tretieho i štvr­tého po­kolenia. 19 Od­pusť, prosím, vinu toh­to ľudu, podľa svoj­ho veľkého milo­sr­den­stva, ako si od­púšťal tomuto ľudu od Egyp­ta až po­siaľ. 20 Hos­podin od­povedal: Od­púšťam mu, ako si prosil. 21 No tak ako žijem a ako Hos­podinova sláva na­pl­ní celú zem, 22 ni­kto z mužov, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som konal v Egypte i na púšti, no na­priek tomu ma as­poň desaťk­rát po­kúšali, a ne­pos­lúch­li ma, 23 ne­uvidí krajinu, ktorú som sľúbil pod prísahou ich ot­com. Ne­uvidí ju ni­kto, kto ma znevažuje. 24 No svoj­ho služob­níka Káleba, pre­tože bol v ňom iný duch a bol mi bez­výh­rad­ne od­daný, uvediem do krajiny, do ktorej už vstúpil, a jeho po­tom­stvo ju do­stane do vlast­níc­tva. 25 V údolí bývajú Amálekovia a Kanaánčania, pre­to zaj­tra sa ob­ráťte a vy­daj­te sa na ces­tu púšťou k Červenému moru. 26 Vtedy Hos­podin po­vedal Mojžišovi a Áronovi: 27 Do­kedy budem tr­pieť túto zlú po­spolitosť, čo proti mne ustavične re­pce? Do­sť som sa na­počúval re­ptania Iz­raelitov proti mne. 28 Po­vedz im: Ako žijem — znie výrok Hos­podina — naložím s vami tak, ako ste o tom predo mnou hovorili. 29 Na tej­to púšti popadajú mŕt­voly vás všet­kých spočítaných, starších ako dvad­sať rokov, čo ste re­ptali proti mne. 30 Ani jeden z vás ne­voj­de do krajiny, pre ktorú som pod prísahou zo­dvihol svoju ruku, že v nej budete bývať, ok­rem Káleba, Jefun­ne­ov­ho syna, a Jozuu, Núnov­ho syna. 31 No vaše deti, o ktorých ste vraveli, že sa stanú korisťou, tie do nej uvediem a spoz­najú krajinu, ktorou ste vy po­hrd­li. 32 Vaše mŕt­voly však pad­nú na tej­to púšti. 33 Vaši synovia budú štyrid­sať rokov pas­tier­mi na púšti. Budú pykať za vašu smil­nú ne­ver­nosť, kým vaše mŕt­voly zo­stanú na púšti. 34 Ako ste štyrid­sať dní skúmali krajinu — rok sa bude počítať za deň — štyrid­sať rokov budete pykať za svoje ne­právos­ti, aby ste spoz­nali môj od­por. 35 Ja, Hos­podin, som to po­vedal a tak urobím celej tej­to skazenej po­spolitos­ti, ktorá sa vzbúrila proti mne. Na tej­to púšti za­hynú. 36 Muži, ktorých Mojžiš po­slal pre­skúmať krajinu, tí, čo po svojom ná­vrate popudili celú po­spolitosť, aby re­ptala, pre­tože o krajine rozširovali lživé správy 37 a krajinu zlomyseľne ohovárali, náh­le zo­mreli pred Hos­podinom. 38 Spomedzi tých, čo išli pre­skúmať krajinu, zo­stali nažive len Jozua, syn Núna, a Káleb, syn Jefun­nea. Neúspešný pokus vniknúť do Kanaánu39 Keď Mojžiš oznámil tieto slová všet­kým Iz­raelitom, ľud sa veľmi za­rmútil. 40 Včas­ráno vstali, vy­stúpili na temeno vr­chu a po­vedali: Sme tu, vy­stúp­me na mies­to, o ktorom hovoril Hos­podin; zhrešili sme. 41 Mojžiš im však po­vedal: Prečo pre­stupujete príkaz Hos­podina? To sa vám ne­podarí! 42 Hos­podin nie je medzi vami, pre­to ne­vy­stupuj­te, aby vás ne­priatelia ne­porazili. 43 Veď tam budú proti vám Amálekovia a Kanaánčania a vy pad­nete ich mečom. Pre­tože ste sa od­vrátili od Hos­podina, Hos­podin nebude s vami. 44 Oni sa však na­priek tomu od­vážili vy­stúpiť na temeno vr­chu. Ani ar­cha Hos­podinovej zmluvy, ani Mojžiš sa však z tábora ne­poh­li. 45 Amálekovia a Kanaánčania, ktorí bývali na tom po­horí, zo­stúpili, bili ich a roz­háňali až po Chor­mu.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček