Ekumenický4. Mojžišova11

4. Mojžišova

Numeri

Manna1 Ľud sa začal pred Hos­podinom žalovať, že sa mu zle vodí. Hos­podin to počul a veľmi sa roz­hneval. Vzplanul proti nim Hos­podinov oheň a spálil okraj tábora. 2 Vtedy ľud volal k Mojžišovi o pomoc. Keď sa Mojžiš po­mod­lil k Hospodinovi, oheň zhasol. 3 Pre­to po­menovali to mies­to Tabéra, lebo Hos­podinov oheň vzplanul proti nim. 4 Ľudu, čo sa po­schádzal medzi nich, sa zmoc­nil veľký hlad. Aj Iz­raeliti začali znova bedákať a vraveli: Kto nás na­sýti mäsom? 5 Spomíname si na ryby, čo sme od­dáv­na jedávali v Egypte, na uhor­ky, dyne, pór, cibuľu a ces­nak. 6 Sme už cel­kom vy­chud­nutí a nič iné ne­vidíme, iba man­nu. 7 Man­na bola ako korian­drové semeno a podobala sa bdéli­ovej živici. 8 Ľudia chodili a zbierali ju, mleli na mlynčeku alebo tĺk­li v mažiari. Varili ju v hrnci alebo z nej piek­li osúchy, ktoré mali chuť koláčov s olejom. 9 Keď za noci padala rosa na tábor, padala aj man­na. 10 Mojžiš počul, že ľud narieka, každý pri vchode do svoj­ho stanu, rod vedľa rodu. Hos­podin sa veľmi roz­hneval. Ani Mojžišovi sa to ne­páčilo 11 a vy­čítal Hos­podinovi: Prečo tak zle za­ob­chádzaš so svojím služob­níkom? Prečo som u teba nenašiel priazeň, že si na mňa uvalil všet­ku ťar­chu toh­to ľudu? 12 Či som ja splodil všetok ten­to ľud? Či som ho ja porodil, že mi vravíš: Nes ho vo svojom náručí, ako doj­ka nosieva ne­mluvňa, do krajiny, ktorú som prísahou sľúbil ich ot­com. 13 Kde mám vziať mäso pre všetok ľud? Plačú a volajú ku mne: Daj nám mäso! Chceme sa najesť. 14 Ja sám ne­unesiem ťar­chu toh­to ľudu. Je pre mňa priťažká. 15 Ak chceš tak­to so mnou za­ob­chádzať, prosím, radšej ma za­bi, ak som našiel u teba priazeň, aby som ne­musel hľadieť na svoje nešťas­tie. 16 Vtedy Hos­podin po­vedal Mojžišovi: Zhromaždi sedem­desiat starších mužov Iz­raela, o ktorých vieš, že sú staršími ľudu, jeho správ­cami, a pri­veď ich k stanu stretávania; nech sa ta po­stavia s tebou. 17 Zo­stúpim ta a budem sa s tebou rozp­rávať. Vez­mem niečo z tvojho ducha a zošlem na nich, po­tom budú niesť ťar­chu ľudu spolu s tebou, nebudeš ju niesť sám. 18 Ľudu po­vieš: Po­sväťte sa na zaj­tra. Budete jesť mäso, lebo ste s plačom volali k Hospodinovi: Kto nás na­sýti mäsom? Ako dob­re nám bolo v Egypte! Hos­podin vám dá mäso a najete sa. 19 Nebudete ho jesť len jeden deň alebo dva dni, ani päť, či desať, ba ani dvad­sať dní, 20 ale celý mesiac, kým sa jej ne­prejete a ne­sprotiví sa vám. To pre­to, lebo ste opo­vr­h­li Hos­podinom, ktorý je medzi vami a s plačom ste pred ním volali: Prečo sme len od­išli z Egypta? 21 Mojžiš na to po­vedal: Šesťs­totisíc peších má ten­to ľud, upro­stred ktorého som, a ty vravíš: Daj im mäsa a budú jesť celý mesiac. 22 Možno azda po­zabíjať pre nich toľko oviec a dobyt­ka, aby im to stačilo? Či sa pre nich majú vy­chytať všet­ky ryby v mori, aby mali všet­ci do­sť? 23 Hos­podin po­vedal Mojžišovi: Je azda Hos­podinova ruka pri­krát­ka? Teraz uvidíš, či sa moje slovo spl­ní, alebo nie. 24 Mojžiš vy­šiel a oznámil ľudu, čo po­vedal Hos­podin. Zhromaždil sedem­desiat mužov zo starších ľudu a rozo­stavil ich okolo stanu. 25 Hos­podin zo­stúpil v oblaku a oslovil Mojžiša. Vzal ducha, ktorý na ňom spočíval, a dal ho tým sedem­desiatim starším. Keď duch na nich spočinul, prorokovali, ale po­tom sa to ne­opakovalo. 26 Dvaja muži však zo­stali v tábore, jeden sa volal El­dád a druhý Médad. Aj na nich spočinul duch, lebo pat­rili k zapísaným. Pre­tože ne­vyšli k stanu, prorokovali v tábore. 27 Is­tý mládenec pri­behol k Mojžišovi a oznámil mu: El­dád a Médad prorokujú v tábore. 28 Vtedy sa oz­val Jozua, syn Núna, ktorý už ako chlapec po­sluhoval Mojžišovi, a po­vedal: Môj pane, Mojžiš, nedovoľ im to! 29 Mojžiš mu však po­vedal: Ty žiar­liš na­mies­to mňa? Kiežby všet­ci z Hospodinovho ľudu boli samí proroci! Kiežby im Hos­podin dal svoj­ho Ducha! 30 Po­tom sa Mojžiš vrátil do tábora aj so staršími Iz­raela. Prepelice31 Na príkaz Hos­podina za­dul vietor a od mora pri­vial pre­pelice. Vr­hol ich na tábor asi do vzdialenos­ti jed­ného dňa ces­ty po oboch stranách tábora a na dva lak­te od zeme. 32 Ľud vstal a zbieral pre­pelice celý deň, celú noc, ba aj celý ďalší deň. Aj ten, čo po­zbieral naj­menej, mal desať chómerov. Po­tom ich poroz­kladali okolo tábora. 33 No ešte mali mäso medzi zubami, skôr než ho stačili požuť, keď proti ľudu vzplanul Hos­podinov hnev. Hos­podin do­pus­til na ľud ťažkú ranu. 34 Pre­to dali tomu mies­tu meno Kib­rót-Hat­taava, lebo tam po­chovali nenásyt­ný ľud. 35 Ľud z Kibrót-Hat­taavy od­išiel do Chacerótu a tam zo­stal.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček