Ekumenický › Nehemiáš › 7

Nehemiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13

Stráženie brán1 Keď boli hrad­by do­stavané, dal som osadiť vráta. Boli ustanovení aj vrát­nici, speváci a leviti. 2 Velením nad Jeruzalemom som po­veril svoj­ho brata Chanániho a veliteľa pev­nos­ti Chanan­ju, lebo bol spoľah­livejší a bohaboj­nejší ako mnohí iní. 3 Roz­kázal som im: Nech ne­ot­várajú brány Jeruzalema, kým sln­ko nezačne hriať. Nech vráta nezat­voria a nezam­knú, do­kiaľ sln­ko nezapad­ne za more. Obyvatelia Jeruzalema nech sa po­stavia do stráže: jed­ni na strážne mies­to a druhí pred vlast­ný dom. Zoznam tých, čo sa vrátili so Zerubbábelom4 Mes­to bolo roz­siah­le a veľké, ale bývalo v ňom málo ľudí a domy neboli po­stavené. 5 Vtedy mi môj Boh vnukol, aby som zhromaždil šľach­ticov, pred­stavených i ľud a za­písal ich podľa rodov. Našiel som rodový zo­znam tých, čo sa vrátili na začiat­ku, a v ňom bolo na­písané: 6 Toto sú ľudia z provincie, ktorí sa vrátili zo zajatia, do ktorého ich od­vliekol babylon­ský kráľ Nebúkad­necar. Vrátili sa do Jeruzalema a Jud­ska, každý do svoj­ho mes­ta. 7 Prišli so Zerub­bábelom, Jéšu­om, Nechem­jom, Azar­jom, Raam­jom, Na­chamánim, Mor­dokajom, Bilšánom, Mis­peretom, Bid­vajom, Nechúmom a Baanom. 8 Paróšových po­tom­kov bolo dvetisícs­tosedem­desiatd­va, 9 Šefat­jových tri­stosedem­desiatd­va, 10 Árachových šesťs­topäťdesiatd­va, 11 Pachat-Moábových, teda Jéšu­ových a Jóabových, dvetisíc­osem­sto-osem­násť, 12 Élamových tisíc­dve­stopäťdesiatštyri, 13 Za­ttúových osem­stoštyrid­saťpäť, 14 Za­kkájových sedem­stošesťdesiat, 15 Bin­nújových šesťs­toštyrid­saťosem, 16 Bébajových šesťs­tod­vad­saťosem, 17 Az­gádových dvetisíc­tri­stod­vad­saťd­va, 18 Adonikámových šesťs­tošesťdesiat­sedem, 19 Big­vajových dvetisícšesťdesiat­sedem, 20 Ádinových šesťs­topäťdesiat­päť, 21 Áterových, teda Chiz­kijových, deväťdesiatosem, 22 Chášumových tri­stod­vad­saťosem, 23 Bécajových tri­stod­vad­saťštyri, 24 Chárifových stod­vanásť, 25 Gibeónových deväťdesiat­päť, 26 mužov z Betlehema a Ne­tófy stosedem­desiatosem, 27 z Anatótu stod­vad­saťosem, 28 z Bét-Az­mávetu štyrid­saťd­va, 29 z Kirjat-Jearímu, Kefíry a Beerótu sedem­stoštyrid­saťt­ri, 30 z Rámy a Geby šesťs­tod­vad­saťjeden, 31 z Michmása stod­vad­saťd­va, 32 z Bétela a Aja stod­vad­saťt­ri, 33 z druhého Neboa päťdesiatd­va, 34 po­tom­kov druhého Élama tisíc­dve­stopäťdesiatštyri, 35 Chárimových tri­stod­vad­sať, 36 mužov z Jericha tri­stoštyrid­saťpäť, 37 mužov z Lót-Chadída a z Óna sedem­stod­vad­saťjeden, 38 po­tom­kov Senáových tritisíc­deväťs­tot­rid­sať. 39 Kňazi: po­tom­kov Jedajových z rodiny Jéšu­ovej bolo deväťs­tosedem­desiatt­ri, 40 Im­mérových tisíc­päťdesiatd­va, 41 Pašchúrových tisíc­dve­stoštyrid­saťsedem, 42 Chárimových tisíc­sedem­násť. 43 Leviti: po­tom­kov Jéšuu, teda Kad­míela a Hódav­ju, bolo sedem­desiatštyri. 44 Speváci: po­tom­kov Ásafa bolo stoštyrid­saťosem. 45 Vrát­nici: Šal­lúmových, Áterových, Tal­mónových, Ak­kúbových, Chatíta­ových, Šóbajových po­tom­kov bolo stot­rid­saťosem. 46 Chrámoví ne­voľníci boli: po­tom­kovia Cíchu, Chasúfu, Tab­baóta, 47 Kérosa, Síu, Pádona, 48 Lebána, Chagába, Šal­mája, 49 Chánana, Gid­déla, Gáchara, 50 Reája, Recína, Nekódu, 51 Gaz­záma, Uzzu, Páseacha, 52 Bésaja, Meúna, Nefíšesíma, 53 Bak­búka, Chakúfu, Char­chúra, 54 Bac­líta, Mechídu, Charšu, 55 Bar­kósa, Síseru, Támacha, 56 Necíacha a Chatífu. 57 Po­tom­kovia Šalamúnových služob­níkov boli: po­tom­kovia Sótaja, Sófereta, Perídu, 58 Jaalu, Dar­kóna, Gid­déla, 59 Šefat­ju, Chat­tíla, Pókeret-Hac­cebájima a Amóna. 60 Všet­kých chrámových ne­voľníkov a po­tom­kov Šalamúnových služob­níkov bolo tri­stodeväťdesiatd­va. 61 Tí prišli z Tél-Melachu, Tél-Charše, Kerúba, Ad­dónu a z Imméru, no ne­moh­li do­kázať, že ich ot­cov­ský rod a pôvod je z Izraela. 62 Delájových, Tóbijových a Nekóda­ových po­tom­kov bolo šesťs­toštyrid­saťd­va. 63 Z kňazov po­tom­kovia Chobaja, Kóca a Bar­zil­laja, ktorý si vzal za ženu jed­nu z dcér Gileádčana Bar­zil­laja a volal sa podľa ich mena, 64 hľadali svoju lis­tinu rodového záz­namu. Keď sa však nenašla, boli vy­hlásení za ne­vhod­ných na kňaz­skú službu. 65 Mies­to­držiteľ im po­vedal, že ne­smú jesť z najsvätejších vecí, kým nebude ustanovený kňaz, ktorý sa bude do­pytovať po­mocou urím a tum­mím. Majetok a milodary navrátencov66 Celé spoločen­stvo do­ved­na tvorilo štyrid­saťd­vatisíc­tri­stošesťdesiat ľudí 67 ok­rem ot­rokov a ot­rokýň, ktorých bolo sedem­tisíc­tri­stot­rid­saťsedem. Mali aj dve­stoštyrid­saťpäť spevákov a speváčok. Koní mali sedem­stot­rid­saťšesť, mulíc dve­stoštyrid­saťpäť, 68 tiav mali štyris­tot­rid­saťpäť, oslov šesťtisíc­sedem­stod­vad­sať. 69 Nie­koľkí z predákov rodov pris­peli na dielo: mies­to­držiteľ pri­dal k chrámovému po­kladu tisíc zlatých drachiem, päťdesiat kropeničiek a päťs­tot­rid­sať kňaz­ských rúch. 70 Z predákov rodov pris­peli na po­klad určený pre dielo dvad­saťtisíc zlatých drachiem a dvetisíc­dve­sto mín strieb­ra. 71 Toho, čo daroval zvyšok ľudu, bolo dvad­saťtisíc zlatých drachiem, dvetisíc mín strieb­ra a šesťdesiat­sedem kňaz­ských rúch. 72 Nato sa kňazi, leviti, vrát­nici, speváci, ako aj nie­ktorí z ľudu usíd­lili v Jeruzaleme, chrámoví ne­voľníci i celý Iz­rael zasa vo svojich mes­tách. Keď nadišiel sied­my mesiac, Iz­raeliti už boli vo svojich mes­tách.