Ekumenický › Nehemiáš › 5

Nehemiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13

Ponosy vykorisťovaných1 Ľud, naj­mä ženy, začali hlas­no volať o pomoc svojim židov­ským krajanom. 2 Nie­ktorí sa sťažovali: Svojich synov a dcéry musíme dávať do zálohu, aby sme do­stali obilie, najed­li sa a moh­li prežiť. 3 Iní hovorili: Svoje polia, vinice a domy dávame do zálohu, aby sme do­stali obilie v tomto hlade. 4 Ďalší zase vraveli: Na za­platenie dane kráľovi za svoje polia a vinice sme si museli požičať peniaze. 5 Veď my sme takí is­tí ľudia ako naši súk­meňov­ci, ich synovia sú takí is­tí ako naši synovia, a pred­sa musíme predávať vlast­ných synov a vlast­né dcéry do ot­roc­tva — a nie­ktoré z našich dcér sú už zo­tročené — sme však bez­moc­ní. Naše polia a vinice pat­ria iným. Odpustenie dlhov6 Keď som počul ich volanie o pomoc a tieto slová, veľmi som sa na­hneval. 7 Roz­hodol som sa, že vez­mem na zod­poved­nosť šľach­ticov a predákov a vy­čítam im: Vy úžer­níčite na úkor svojich bratov. Zvolal som proti nim veľké zhromaždenie 8 a po­vedal som im: My sme podľa svojich možnos­tí vy­kúpili z otroctva svojich židov­ských bratov, ktorí boli predaní po­hanom. Vy však sami predávate do ot­roc­tva svojich bratov a ich po­tom predávajú nám. Nato umĺk­li a nenašli slova. 9 Ďalej som po­vedal: Nedob­re robíte. Nech­cete chodiť v bázni pred naším Bohom bez toho, aby nás po­hania, naši ne­priatelia, po­tupovali? 10 Veď i ja, moji bratia i moji sluhovia im požičiavame peniaze a obilie. Od­pusťme im ten­to dlh! 11 Nuž vráťte im ešte dnes ich polia, vinice, olivy a domy, ako aj úrok z peňazí, obilia, muštu a oleja, čo ste im požičali. 12 Nato od­vetili: Vrátime a nebudeme od nich nič požadovať. Urobíme, ako vravíš. Za­volal som kňazov, pred ktorými som ich za­viazal prísahou, že budú konať podľa toh­to sľubu. 13 Vy­triasol som aj záhyby svoj­ho rúcha a po­vedal som: Nech Boh tak­to vy­trasie z domu i majet­ku každého, kto nedod­rží toto slovo. Nech bude tak­to vy­trasený a prázd­ny. Nato celý zbor pri­svedčil: Amen! Po­tom oslavovali Hos­podina. A ľud urobil, ako sľúbil. Nehemiášova obetavosť14 Od toho dňa, keď ma kráľ ustanovil za mies­to­držiteľa v Judsku, teda počas dvanás­tich rokov — od dvad­siateho do trid­siateho druhého roku kráľa Ar­taxer­xa — ani ja, ani moji bratia sme si nenárokovali mies­to­držiteľs­kú stravu. 15 Pred­chádzajúci mies­to­držitelia, moji pred­chod­covia, zaťažovali ľud a vy­berali od neho den­ne na chlieb a víno po štyrid­sať šekelov strieb­ra. Aj ich sluhovia zne­užívali svoju moc nad ľudom, ale ja som tak nerobil z bázne pred Bohom. 16 Podieľal som sa i na práci na hrad­bách. Nekúpili sme pole, ale všet­ci moji služob­níci sa za­pojili do práce. 17 Pri mojom stole jedávali Júdov­ci a predáci, okolo stopäťdesiat osôb, ako aj ľudia, ktorí k nám pri­chádzali z okolitých národov. 18 Den­ne sa pri­pravoval jeden vôl, šesť vy­beraných oviec, aj hydinu mi pri­pravovali a raz za desať dní hoj­ne roz­ličného vína, no mies­to­držiteľs­ký plat som ne­požadoval, lebo služba zaťažovala ten­to ľud. 19 Pamätaj na mňa, Bože môj, na moje dob­ro, na všet­ko, čo som urobil pre ten­to ľud!