EkumenickýNehemiáš13

Nehemiáš

Vylúčenie Amónčanov a Moábčanov1 V tom čase čítali ľudu verej­ne z knihy Mojžišovej a našli v nej na­písané, že Amónčan a Moábčan ni­kdy ne­smie vstúpiť do Božieho zhromaždenia, 2 pre­tože Iz­raelitom ne­vyšli v ústrety s chlebom a vodou, ale najali proti nim Bileáma, aby ich pre­klínal. Náš Boh však zmenil kliat­bu na požeh­nanie. 3 Keď počuli ten zákon, od­delili všet­kých miešan­cov od Iz­raela. Odstránenie Tóbiju z chrámu4 Ešte pred­tým kňaz El­jášib, ktorý bol správ­ca siení domu nášho Boha a bol Tóbijov príbuz­ný, 5 pre­požičal mu veľkú miest­nosť, kde pred­tým ukladali po­kr­mové obety, kadid­lo, nádoby, desiat­ky obilia, muštu a oleja, čo pat­rilo levitom, spevákom a vrát­nikom, ako aj po­z­dvihované obety pre kňazov. 6 Keď sa toto všet­ko dialo, nebol som v Jeruzaleme. V tridsiatom druhom roku babylon­ského kráľa Ar­taxer­xa som totiž od­ces­toval ku kráľovi a po is­tom čase som si vy­žiadal od neho voľno. 7 Keď som prišiel do Jeruzalema a do­zvedel som sa o zlej veci, ktorú pre Tóbiju spáchal El­jášib — za­riadil totiž pre neho miest­nosť vo dvoranách domu nášho Boha — 8 veľmi sa mi to ne­páčilo a dal som vy­hodiť všet­ko Tóbijovo domáce za­riadenie z miestnosti. 9 Miest­nosť som pri­kázal očis­tiť a znova tam vniesť náradie Božieho domu, po­kr­mové obety a kadid­lo. Nariadenie desiatkov10 Do­zvedel som sa tiež, že levitom sa ne­odo­vzdávalo to, čo im pat­rí, na čo sa službukonajúci leviti a speváci roz­utekali, každý na svoje pole. 11 Vtedy som po­kar­hal pred­stavených a opýtal som sa: Prečo je Boží dom opus­tený? Po­tom som ich zhromaždil a po­stavil na ich mies­ta. 12 Vtedy všet­ci Júdov­ci prinášali desiat­ky obilia, muštu i oleja do zásobár­ní. 13 Za do­zor­cu nad skladis­kami som určil kňaza Šelem­ju, zákon­níka Cádoka, z levitov Pedáju a za ich po­bočníka Chánana, syna Za­kkúra, syna Mat­tan­ju, lebo ich po­kladali za spoľah­livých. Ich úlohou bolo roz­deľovať čias­t­ky svojim bratom. 14 Pamätaj pre­to na mňa, Bože môj, a ne­vymaž z pamäti moje dob­ro­denie, ktoré som pre­ukázal domu svoj­ho Boha a jeho službe. Znesväcovanie sobotného dňa15 V tých dňoch som videl, že v Judsku v deň sobot­ného od­počin­ku lisujú víno, zvážajú snopy, na osly na­kladajú bremená a v deň sobot­ného od­počin­ku pri­vážajú do Jeruzalema aj víno, hroz­no, figy a roz­ličný ná­klad. Vy­stríhal som ich, keď v takýto deň predávali po­traviny. 16 Týrčania, ktorí tam bývali, pri­vážali v deň sobot­ného od­počin­ku ryby a predávali roz­ličný tovar Júdov­com i v Jeruzaleme. 17 Vtedy som po­kar­hal jud­ských šľach­ticov a opýtal som sa ich: Čo to za veľké zlo páchate, keď znes­väcujete deň sobot­ného od­počin­ku? 18 Nerobili tak už vaši ot­covia, takže náš Boh uviedol na nás aj na toto mes­to všet­ku tú po­hromu? Vy pod­necujete voči Iz­raelu ešte väčší hnev, tým, že znes­väcujete deň sobot­ného od­počin­ku. 19 Len čo sa v bránach Jeruzalema začalo stmievať pred dňom sobot­ného od­počin­ku, roz­kázal som, aby brány za­tvorili. Pri­kázal som tiež, aby ich ne­ot­vorili skôr ako po dni sobot­ného od­počin­ku. Spomedzi svojich sluhov som po­stavil nie­ktorých k bránam, aby sa v deň sobot­ného od­počin­ku nedos­tal dnu nijaký ná­klad. 20 Po­tom kup­ci a predavači roz­manitého tovaru prenocovali raz alebo dva razy mimo Jeruzalema. 21 Vtedy som ich na­pomenul a po­vedal im: Prečo nocujete pred hrad­bami? Ak to urobíte ešte raz, siah­nem na vás! Od­vtedy v deň sobot­ného od­počin­ku ne­prichádzali. 22 Levitom som pri­kázal, aby sa očisťovali, keď išli strážiť brány, aby sa deň sobot­ného od­počin­ku svätil. Pamätaj na mňa, môj Bože, i pre toto a zmiluj sa nado mnou pre svoju veľkú milosť. Opatrenia proti cudzím ženám23 V tých is­tých dňoch som videl Júdov­cov, ktorí sa oženili s Ašdóďankami, Amónčan­kami a Moábčan­kami. 24 Polo­vica ich detí hovorila po ašdód­sky a ne­vedeli hovoriť po jud­sky, iba rečou nie­ktorého iného národa. 25 Pre­to som ich po­kar­hal, zlorečil som im, nie­ktorých mužov som zbil, š­kl­bal som ich a za­prisahával na Boha: Ne­vydávaj­te svoje dcéry za ich synov a neber­te ich dcéry pre svojich synov ani pre seba! 26 Či ne­zhrešil tým­to iz­rael­ský kráľ Šalamún? Medzi mnohými národ­mi nebolo kráľa, ako bol on, bol miláčikom svoj­ho Boha a on ho ustanovil za kráľa nad celým Iz­raelom, a pred­sa aj jeho zvied­li na hriech ženy cudzin­ky. 27 Či musíme o vás počúvať, že páchate všet­ko toto veľké zlo a že ste sa spreneverili svoj­mu Bohu, keď sa ženíte s cudzinkami? 28 Jeden zo synov Jójadu, syna veľkňaza El­jášiba, bol zaťom San­bal­lata Chóron­ského. Pre­to som ho od seba odo­hnal. 29 Pamätaj na nich, môj Bože, pre poškvr­nenie kňazs­tva a pre zmluvu kňazov a levitov! Záver knihy30 Tak som ich očis­til od všet­kého, čo je cudzie, zriadil som poriadok služby pre kňazov a levitov, každému podľa druhu jeho práce, 31 aj do­dávanie dreva a pr­votín v určený čas. Pamätaj na mňa, môj Bože, na moje dob­ro!

EkumenickýNehemiáš13

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček