EkumenickýMatúš26

Matúš

Evanjelium podľa Matúša

Uznesenie zabiť Ježiša1 Keď Ježiš do­končil všet­ky tieto slová, po­vedal svojim učeníkom: 2 Viete, že o dva dni na­stáva Veľká noc, a Syn človeka bude vy­daný, aby ho ukrižovali. 3 Vtedy sa zhromaždili veľkňazi a starší ľudu v dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kaj­fáš, 4 a uznies­li sa, že sa lesťou zmoc­nia Ježiša a za­bijú ho. 5 Hovorili však: Nie vo sviatok, aby ne­vznik­la vzbura medzi ľudom. Pomazanie v Betánii6 Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomoc­ného, 7 pri­stúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou drahocen­ného oleja a vy­liala mu ho na hlavu, keď sedel za stolom. 8 Keď to videli učeníci, na­mr­zene hovorili: Načo takéto plyt­vanie? 9 Moh­lo sa to draho predať a roz­dať chudob­ným. 10 Ježiš to spozoroval a po­vedal im: Prečo trápite túto ženu? Veď mi urobila dob­rý skutok. 11 Lebo chudob­ných máte stále medzi sebou, ale mňa ne­máte vždy. 12 Keď vy­liala ten olej na moje telo, urobila to na môj poh­reb. 13 Amen, hovorím vám: Kdekoľvek na celom svete sa bude zves­tovať toto evan­jelium, bude sa hovoriť na jej pamiat­ku aj o tom, čo urobila. Judášova zrada14 Vtedy od­išiel jeden z Dvanástich, menom Judáš Iškari­ot­ský, k veľkňazom 15 a po­vedal: Čo mi dáte, ak vám ho zradím? Oni mu určili trid­sať striebor­ných. 16 Od tej chvíle hľadal príležitosť ho zradiť. Posledná večera17 V prvý deň nek­vasených chlebov prišli učeníci k Ježišovi a opýtali sa: Kde chceš, aby sme ti pri­pravili večeru veľkonočného barán­ka? 18 On od­povedal: Choďte do mes­ta k istému človekovi a po­vedz­te mu: Maj­ster od­kazuje: Môj čas je blíz­ko. U teba budem sláviť veľkonočnú večeru so svojimi učeník­mi. 19 Učeníci urobili, ako im Ježiš pri­kázal, a pri­pravili veľkonočnú večeru. 20 Keď sa zvečerilo, za­sadol s Dvanástimi k stolu. 21 Keď jed­li, po­vedal: Amen, hovorím vám, že jeden z vás ma zradí. 22 Veľmi sa za­rmútili a začali sa ho jeden po druhom vy­pytovať: Som to azda ja, Pane? 23 On od­povedal: Kto si so mnou na­močil ruku v mise, ten ma zradí. 24 Syn človeka síce ide, ako je o ňom na­písané, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa vôbec nebol narodil. 25 Nato po­vedal Judáš, ktorý ho zrádzal: Či som to ja, Rab­bi? Od­povedal mu: Ty si to po­vedal. Ustanovenie Pánovej večere26 Keď jed­li, vzal Ježiš chlieb a dob­rorečil, lámal ho a dával učeníkom so slovami: Vez­mite, jedz­te, toto je moje telo. 27 Po­tom vzal kalich, vzdal vďaku a dal im ho so slovami: Pite z neho všet­ci, 28 lebo toto je moja krv zmluvy, ktorá sa vy­lieva za mnohých na od­pus­tenie hriechov. 29 Hovorím vám: Od­teraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do toho dňa, keď ho budem s vami piť nový v kráľovstve svoj­ho Ot­ca. 30 Nato za­spievali chválo­spev a vy­šli na Olivový vrch. Výstraha Petrovi31 Vtedy im Ježiš po­vedal: Vy všet­ci sa tej­to noci nado mnou po­horšíte, lebo je na­písané: Budem biť pas­tiera a ovce stáda sa roz­pŕch­nu. 32 Ale po svojom vzkriesení vás predídem do Galiley. 33 Peter mu však po­vedal: Aj keby sa všet­ci nad tebou po­horšili, ja sa ni­kdy ne­pohorším. 34 Ježiš mu od­povedal: Amen, hovorím ti, že tej­to noci, skôr ako kohút za­spieva, tri razy ma za­prieš. 35 Peter mu po­vedal: Aj keby som mal s tebou zo­mrieť, ni­kdy ťa nezap­riem. Podob­ne hovorili aj os­tat­ní učeníci. Modlitba v Getsemanskej záhrade36 Vtedy Ježiš prišiel s nimi na mies­to, ktoré sa volá Get­semani, a po­vedal učeníkom: Sad­nite si, kým odídem tam­to a po­mod­lím sa. 37 Vzal so sebou Pet­ra i dvoch Zebedejových synov a začal pociťovať zár­mutok a úz­kosť. 38 Vtedy im po­vedal: Moja duša je smut­ná až na sm­rť. Zo­staňte tu a bed­lite so mnou. 39 Trochu po­odišiel, padol na tvár a mod­lil sa: Otče môj, ak je možné, nech ma minie ten­to kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty. 40 Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. Po­vedal teda Pet­rovi: To ste ne­moh­li ani hodinu so mnou bed­liť? 41 Bed­lite a mod­lite sa, aby ste ne­upad­li do po­kušenia. Duch je síce ochot­ný, ale telo slabé. 42 Od­išiel druhý raz a mod­lil sa: Otče môj, ak ma ten­to kalich ne­môže minúť a musím ho vy­piť, nech sa stane tvoja vôľa! 43 Keď sa vrátil, zasa ich našiel spať, lebo sa im oči za­tvárali od únavy. 44 A tak ich nechal, znova od­išiel a tretí raz sa mod­lil tými is­tými slovami. 45 Po­tom sa vrátil k učeníkom a po­vedal im: Teraz už spite a od­počívaj­te! Hľa, pri­blížila sa hodina a Syn človeka je vy­daný do rúk hriešnikov. 46 Vstaňte, poďme! Hľa, pri­blížil sa môj zrad­ca. Zajatie Ježiša47 Kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zá­stup s mečmi a kyj­mi od veľkňazov a starších ľudu. 48 Jeho zrad­ca im dal znamenie: Koho po­boz­kám, to je on. Toho chyťte! 49 Hneď nato pri­stúpil k Ježišovi a po­vedal: Buď po­zdravený, Rab­bi! A po­boz­kal ho. 50 Ježiš mu po­vedal: Priateľ môj, načo si prišiel? Tu pri­stúpili, položili na Ježiša ruky a zmoc­nili sa ho. 51 A hľa, jeden z tých, čo boli s Ježišom, vy­strel ruku, vy­tasil meč, ud­rel veľkňazov­ho sluhu a odťal mu ucho. 52 Vtedy mu Ježiš po­vedal: Vráť svoj meč na jeho mies­to! Lebo všet­ci, čo sa chytajú meča, mečom za­hynú. 53 Alebo si mys­líš, že ne­môžem požiadať svoj­ho Otca a že on by mi hneď ne­pos­lal viac ako dvanásť plukov an­jelov? 54 Ale ako by sa po­tom spl­nili Pís­ma, že sa to tak musí stať? 55 V tej hodine po­vedal Ježiš zá­stupom: Vy­šli ste ma zajať s mečmi a kyj­mi ako zločin­ca. Den­ne som sedával a učil v chráme, a nezajali ste ma. 56 Toto všet­ko sa však stalo, aby sa na­pl­nili proroc­ké Pís­ma. Vtedy ho všet­ci učeníci opus­tili a zutekali. Ježiš pred veľradou57 Tí, čo Ježiša zajali, od­vied­li ho k veľkňazovi Kaj­fášovi, kde sa zhromaždili zákon­níci a starší. 58 Peter ho však zďaleka sledoval až na ná­dvorie veľkňaza. Vošiel dnu a sadol si k sluhom, aby videl, ako sa to skončí. 59 Veľkňazi a celá veľrada zháňali krivé svedec­tvo proti Ježišovi, aby ho moh­li usmr­tiť. 60 Nenašli ho však, hoci prišlo mnoho falošných sved­kov. Na­pokon prišli dvaja 61 a hovorili: Ten­to po­vedal: Môžem zbúrať Boží chrám a za tri dni ho po­staviť. 62 Tu vstal veľkňaz a opýtal sa ho: Nič ne­od­povedáš na to, čo títo svedčia proti tebe? 63 Ježiš však mlčal. Veľkňaz mu po­vedal: Za­prisahám ťa na živého Boha, aby si nám po­vedal, či si ty Kris­tus, Boží Syn. 64 Ježiš mu od­povedal: Ty si to po­vedal, ale hovorím vám: Od­teraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a pri­chádzať na nebes­kých ob­lakoch. 65 Vtedy si veľkňaz roz­tr­hol rúcho a po­vedal: Rúhal sa! Načo ešte po­trebujeme sved­kov? Práve teraz ste počuli rúhanie! 66 Čo o tom súdite? Oni od­povedali: Hoden je smr­ti! 67 Po­tom mu pľuli do tváre, bili ho po hlave a iní ho tĺk­li palicami, 68 a hovorili: Prorokuj nám, Mesiáš, kto ťa ud­rel! Peter zapiera Ježiša69 Peter sedel von­ku na ná­dvorí. Prišla k nemu jed­na slúžka a po­vedala: Aj ty si bol s Ježišom Galilej­ským! 70 Ale on za­prel pred všet­kými: Ne­viem, o čom hovoríš. 71 Keď vy­šiel k bráne, uvidela ho iná a po­vedala tým, čo tam boli: Ten­to bol s Ježišom Nazaret­ským! 72 On znova za­prel s prísahou: Ne­poz­nám toho človeka. 73 O chvíľu prišli tí, čo tam stáli, a po­vedali Pet­rovi: Veru, aj ty si jeden z nich! Veď aj tvoje nárečie ťa pre­zrádza! 74 Vtedy sa začal za­klínať a za­prisahávať: Ne­poz­nám toho človeka! Vtom za­spieval kohút. 75 Tu sa Peter roz­pamätal na Ježišovo slovo: Skôr ako kohút za­spieva, tri razy ma za­prieš. Vy­šiel von a hor­ko za­plakal.

EkumenickýMatúš26

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček