Ekumenický › Matúš › 15

Matúš

Evanjelium podľa Matúša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Tradícia starších1 Vtedy prišli k Ježišovi farizeji a zákon­níci z Jeruzalema a spýtali sa: 2 Prečo tvoji učeníci pre­stupujú tradíciu starších? Veď si ne­umývajú ruky, keď idú jesť chlieb! 3 On im od­povedal: A vy prečo pre­stupujete Božie pri­kázanie pre svoju tradíciu? 4 Veď Boh po­vedal: Cti svoj­ho­ot­ca aj mat­ku! A: Kto zlorečí ot­covi alebo mat­ke, musí zo­mrieť. 5 Vy však hovoríte: Človek, ktorý by po­vedal ot­covi alebo mat­ke: To, čo by si mal do­stať odo mňa, je dar — 6 ten už vraj ne­musí ctiť svoj­ho ot­ca. Tak­to ste zbavili plat­nos­ti Božie slovo pre svoju tradíciu. 7 Po­kryt­ci, dob­re o vás prorokoval Izai­áš, keď po­vedal: 8 Ten­to ľud ma ctí perami, ale jeho srd­ce je odo mňa ďaleko. 9 Zbytočne ma však uc­tievajú, lebo ako náuku podávajú ľud­ské príkazy. 10 Nato za­volal zá­stup a po­vedal im: Počuj­te a po­chop­te! 11 Človeka ne­poškv­rňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vy­chádza z úst, to poškv­rňuje človeka. 12 Tu prišli učeníci a po­vedali mu: Vieš, že sa farizeji po­horšili, keď počuli to slovo? 13 On im od­povedal: Každá rast­lina, ktorú nezasadil môj nebes­ký Otec, bude vy­korenená. 14 Nechaj­te ich! Sú to slepí vod­covia slepých. Ak však slepý vedie slepého, obaja pad­nú do jamy. 15 Peter mu nato po­vedal: Vy­svet­li nám toto podoben­stvo! 16 On od­povedal: Či ste ešte aj vy takí nechápaví? 17 Nerozumiete, že všet­ko, čo vchádza do úst, príde do žalúd­ka a vy­lúči sa do stoky? 18 No to, čo vy­chádza z úst, po­chádza zo srd­ca a poškv­rňuje človeka. 19 Zo srd­ca totiž po­chádzajú zlé myšlien­ky, vraždy, cudzoložs­tvá, smils­tvá, krádeže, falošné svedec­tvá a rúhania. 20 To sú veci, ktoré človeka poškv­rňujú, ale jesť ne­umytými rukami človeka ne­poškv­rňuje. Viera kanaánskej ženy21 Od­tiaľ sa Ježiš po­bral do okolia Týru a Sidonu. 22 Tu vy­šla is­tá kanaán­ska žena z toho kraja a kričala: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov! Moja dcéra je hroz­ne po­sad­nutá démonom. 23 On jej však ne­od­povedal ani slovo. Jeho učeníci prišli a prosili ho: Zbav sa jej, lebo kričí za na­mi. 24 Od­povedal im: Som po­slaný iba k ovciam, ktoré sa stratili z domu Iz­raela. 25 No ona prišla, klaňala sa mu a hovorila: Pane, po­môž mi! 26 On jej však po­vedal: Nie je dob­ré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám. 27 No ona po­vedala: Áno, Pane, veď aj šteňatá sa živia od­robinami, ktoré padajú zo stola ich pánov. 28 Vtedy jej Ježiš po­vedal: Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako si želáš! A v tú hodinu jej dcéra ozdravela. Uzdravovanie pri Galilejskom mori29 Keď Ježiš od­tiaľ od­išiel, prišiel ku Galilej­skému moru. Vy­stúpil na vrch a tam si sadol. 30 Prišli k nemu veľké zá­stupy, ktoré mali so sebou chromých, mr­zákov, slepých, ne­mých a mnoho iných. Klád­li mu ich k nohám a on ich uzdravoval. 31 Ľudia sa čudovali, keď videli, že ne­mí hovoria, mr­záci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia. A oslavovali Boha Iz­raela. Nasýtenie štyroch tisícov32 Ježiš si za­volal učeníkov a po­vedal im: Ľúto mi je toh­to zá­stupu. Už tri dni zo­tr­vávajú so mnou a ne­majú čo jesť. Hlad­ných ich nech­cem po­slať domov, aby ne­po­omd­lievali po ces­te. 33 Učeníci mu od­povedali: Kde vziať tu na pu­statine toľko chleba, aby sme na­sýtili taký veľký zá­stup? 34 Ježiš sa spýtal: Koľko chlebov máte? Od­povedali: Sedem a nie­koľko rybičiek. 35 Nato roz­kázal zá­stupom po­sadať si na zem. 36 Vzal tých sedem chlebov aj ryby, vzdal vďaku, lámal a dával učeníkom a učeníci zá­stupom. 37 Všet­ci jed­li a na­sýtili sa, ba naz­bierali ešte pl­ných sedem košov zvyškov. 38 Tých, ktorí jed­li, bolo štyritisíc mužov, ok­rem žien a detí. 39 Po­tom zá­stupy roz­pus­til, na­stúpil na loď a prišiel do kraja Magadan.