Ekumenický › Marek › 7

Marek

Evanjelium podľa Mareka

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

O čistote a nečistote1 Po­tom sa k nemu zhromaždili farizeji a nie­ktorí zákon­níci, čo prišli z Jeruzalema. 2 Všim­li si, že nie­ktorí z jeho učeníkov jedia chlieb nečis­tými, to znamená ne­umytými, rukami. 3 Farizeji a všet­ci židia do­držiavajú totiž tradície pred­kov a nezačnú jesť, kým si až po zápäs­tie ne­umyjú ruky. 4 Po ná­vrate z trhu nejedia, kým sa ne­ob­myjú. Je aj veľa ďalších zvykov, ktoré prijali a ktorých sa pri­dŕžajú: oplachovanie po­hárov a šálok, hr­n­cov a medených nádob. 5 Pre­to sa ho farizeji a zákon­níci spýtali: Prečo tvoji učeníci nedod­ržiavajú tradície pred­kov a jedia chlieb nečis­tými rukami? 6 On im od­povedal: Veru, výs­tižné proroc­tvo o vás po­kryt­coch vy­slovil Izai­áš, ako je na­písané: Ten­to ľud ma ctí perami, ale jeho srd­ce je odo mňa ďaleko. 7 Zbytočne ma však uc­tievajú, lebo ľud­ské príkazy podávajú ako náuku. 8 Opus­tili ste Božie pri­kázanie a pri­dŕžate sa ľud­ského podania. 9 A do­dal: Šikov­ne rušíte Božie pri­kázanie, aby ste za­chovávali svoju tradíciu. 10 Veď už Mojžiš po­vedal: Cti si svoj­ho otca a svoju mat­ku! A: Kto zlorečí ot­covi alebo mat­ke, musí zo­mrieť. 11 No vy hovoríte: Ak nie­kto po­vie ot­covi alebo mat­ke: To, čím ti mám po­máhať, je kor­ban, čiže obet­ný dar, 12 už mu viac nič nedovolíte urobiť pre otca alebo mat­ku. 13 Tak­to tradíci­ou, ktorú odo­vzdávate ďalej, rušíte Božie slovo. A robíte veľa podob­ných vecí. 14 Keď znova za­volal zá­stup, po­vedal im: Všet­ci ma počúvaj­te a po­chop­te! 15 Človeka ne­môže poškvr­niť to, čo doňho vchádza zvon­ku, ale čo z neho vy­chádza, to ho poškv­rňuje. 16 Keď od­išiel od zá­stupu a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podoben­stva. 17 Po­vedal im: Tak aj vy ste nechápaví? Nerozumiete, že človeka ne­môže poškvr­niť, čo vchádza doňho zvon­ka? 18 Veď to mu ne­preniká do srd­ca, ale vchádza do žalúd­ka a od­tiaľ vy­chádza do stoky. Tým vy­hlásil všet­ky po­kr­my za čis­té. 19 A do­dal: Človeka poškv­rňuje to, čo z človeka vy­chádza! 20 Zvnút­ra, totiž z ľudského srd­ca, vy­chádzajú zlé myšlien­ky, smils­tvá, krádeže, vraždy, 21 cudzoložs­tvá, cham­tivosť, pod­losť, pod­vody, ne­viazanosť, závist­livé po­hľady, rúhania, pýcha, po­chabosť. 22 Všet­ko toto zlo vy­chádza zvnút­ra a poškv­rňuje človeka. 23 Ježiš vstal a od­išiel od­tiaľ do končín Týru. Vstúpil do domu, no nech­cel, aby sa to nie­kto do­zvedel. Svoju prítom­nosť však ne­mohol utajiť. Viera Sýrofeničanky24 Hneď sa o ňom do­počula žena, ktorej dcéra bola po­sad­nutá nečis­tým duchom. Prišla a pad­la mu k nohám. 25 No tá žena bola po­han­ka, rodom Sýrofeničan­ka a prosila ho, aby vy­hnal z jej dcéry zlého ducha. 26 On jej však po­vedal: Do­voľ, aby sa naj­skôr na­sýtili deti. Nie je dob­ré brať chlieb deťom a hádzať šteňatám. 27 Žena mu od­povedala: Is­te, Pane, lenže aj šteňatá sa živia pod stolom omr­vin­kami po deťoch. 28 Nato jej po­vedal: Pre toto slovo choď, zlý duch tvoju dcéru opus­til. 29 Keď sa vrátila domov, našla ležať dieťa v posteli a zlý duch bol preč. 30 Po­tom od­išiel z týrskeho kraja a cez Sidon prišiel ku Galilej­skému moru stredom dekapol­ského kraja. Uzdravenie hluchonemého31 Ta mu pri­vied­li hluchého a tak­mer ne­mého človeka. Pop­rosili ho, aby naň položil ruku. 32 Vzal ho bokom od zá­stupu, vložil mu prs­ty do uší, dot­kol sa slinou jeho jazyka, 33 po­hliadol k nebu, vzdychol a po­vedal mu: Ef­fat­ha, čo znamená: Ot­vor sa! 34 Hneď sa mu ot­vorili uši a puto jazyka sa uvoľnilo, takže správ­ne rozp­rával. 35 Ježiš im dôraz­ne pri­kázal, aby to ni­komu ne­povedali. Ale čím väčšmi im to za­kazoval, tým viac to roz­hlasovali 36 a s nesmiernym údivom hovorili: Všet­ko robí dob­re! Aj hluchým dáva sluch a ne­mým reč!