Ekumenický › Marek › 4

Marek

Evanjelium podľa Mareka

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Podobenstvo o rozsievačovi1 Ježiš zasa začal učiť pri mori. Okolo neho sa zhromaždil taký veľký zá­stup, že musel na­stúpiť na loď na mori; sadol si, a celý zá­stup zo­stal na brehu mora. 2 Učil ich mnohým veciam v podobenstvách a vo svojom učení im hovoril: 3 Počúvaj­te! Roz­sievač vy­šiel siať. 4 Keď roz­sieval, časť zrna pad­la na kraj ces­ty, prileteli vtáky a po­zobali ho. 5 Iné pad­lo na skal­natú pôdu, kde ne­malo do­statok zeme. Rých­lo vzišlo, lebo nebolo hl­boko v zemi. 6 Keď po­tom vy­šlo sln­ko, spálilo ho a pre­tože ne­malo koreň, uschlo. 7 Ďalšie pad­lo medzi bodľačie. Bodľačie sa roz­rást­lo a udusilo ho, takže ne­prinies­lo úrodu. 8 A iné pad­lo do dob­rej pôdy, vzišlo, vy­rást­lo a prinies­lo úrodu: nie­ktoré trid­saťnásob­nú, iné šesťdesiat­násob­nú a ďalšie stonásob­nú. 9 A Ježiš do­dal: Kto má uši na počúvanie, nech počúva! Význam a účel podobenstiev10 Keď bol po­tom sám, tí, čo boli okolo neho spolu s Dvanástimi, sa ho pýtali, čo znamenajú podoben­stvá. 11 Po­vedal im: Vám je dané po­znať tajom­stvo Božieho kráľov­stva, ale tým, čo sú von­ku, sa všet­ko podáva v podobenstvách, 12 aby hľadeli, hľadeli, ale ne­videli, počúvali, počúvali, ale nechápali, aby sa azda ne­ob­rátili a nebolo im od­pus­tené. Vysvetlenie podobenstva o rozsievačovi13 Po­tom im po­vedal: Nerozumiete tomuto podoben­stvu? Ako po­tom po­chopíte všet­ky os­tat­né podoben­stvá? 14 Roz­sievač roz­sieva slovo. 15 To zrno vedľa ces­ty sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď pri­chádza satan a oberá ich o slovo za­siate do nich. 16 Podob­ne je to aj s tými, u ktorých je za­siate do skal­natej pôdy: keď slovo počujú, hneď ho s radosťou prijímajú, 17 no ne­majú v sebe koreň, sú chvíľkoví, a keď po­tom príde súženie alebo prena­sledovanie za slovo, hneď od­pad­nú. 18 A u iných je za­siate do bodľačia. Oni slovo síce počúvajú, 19 ale svet­ské staros­ti, vábenie bohat­stva a žiados­tivosť po os­tat­ných veciach prenikajú do­vnút­ra a slovo udusia, takže zo­stáva bez úžit­ku. 20 Na­koniec sú takí, u ktorých je za­siate do dob­rej pôdy: slovo počúvajú, prijímajú a prinášajú úžitok trid­saťnásob­ný, šesťdesiat­násob­ný, ba aj stonásob­ný. Podobenstvo o lampe21 Ďalej im po­vedal: Vari je lam­pa na to, aby ju položili pod mericu alebo pod po­steľ? Či nie je na to, aby ju po­stavili na sviet­nik? 22 Nič nie je také skryté, aby nebolo od­halené, a nič také utajené, aby to ne­vyšlo najavo. 23 Kto má uši na počúvanie, nech počúva! O meraní24 Ďalej im hovoril: Dávaj­te si po­zor, čo počúvate! Akou mierou meriate, takou vám bude od­merané, ba ešte aj pri­dané, 25 lebo kto má, tomu bude pri­dané, a kto ne­má, tomu bude odňaté i to, čo má. Podobenstvo o rastúcom zrne26 Ďalej po­vedal: S Božím kráľov­stvom je to tak, ako keď človek za­seje zrno do zeme. 27 Či spí, alebo bdie, vo dne i v noci zrno klíči a ras­tie, ani sám ne­vie ako. 28 Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steb­lo, po­tom klas a na­koniec plno zŕn v klase. 29 Keď po­tom úroda do­zrie, hneď priloží kosák, lebo na­stala žat­va. Podobenstvo o horčičnom zrnku30 A po­kračoval: K čomu prirov­náme Božie kráľov­stvo alebo akým podoben­stvom ho znázor­níme? 31 Je ako horčičné zrn­ko, ktoré je po za­siatí do zeme naj­menšie zo všet­kých zŕn na zemi, 32 ale za­siate vzíde a býva mohut­nejšie ako iné rast­liny a vy­háňa také veľké konáre, že v jeho tieni môžu hniez­diť nebes­ké vtáky. Záver podobenstiev33 Ježiš im hlásal slovo mnohými takýmito podoben­stvami, podľa toho, ako boli schop­ní počúvať. 34 Bez podoben­stva im ani nehovoril, ale svojim učeníkom osamote všet­ko vy­svetľoval. Utíšenie búrky na mori35 V ten deň, keď sa zvečerilo, im po­vedal: Prej­dime na druhý breh! 36 Nato opus­tili zá­stup a jeho vzali so sebou, tak ako bol, na lodi. Sprevádzali ho aj iné lode. 37 Tu sa strh­la sil­ná búr­ka s víchricou a vlny sa valili na loď, takže sa loď už na­pĺňala. 38 Ježiš však spal na van­kúši v zadnej čas­ti lode. Zo­budili ho a po­vedali mu: Učiteľ, ned­báš, že hynieme? 39 On vstal, po­hrozil vích­ru a pri­kázal moru: Mlč, utíš sa! Vtedy víchor ustal a na­stalo veľké ticho. 40 A im po­vedal: Čo ste takí vy­strašení? Ešte stále ne­máte vieru? 41 Prenikol ich veľký strach a jeden druhému hovorili: Ktože je to, že ho počúva i vietor, i more?