Ekumenický › Marek › 10

Marek

Evanjelium podľa Mareka

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

O rozvode1 Po­tom sa od­tiaľ odo­bral a od­išiel na územie Jud­ska a za Jor­dán. Znova sa k nemu schádzali zá­stupy a on ich učil, ako mal vo zvyku. 2 Tu prišli farizeji a po­kúšali ho otáz­kou, či smie muž pre­pus­tiť manžel­ku. 3 Od­povedal im: Čo vám pri­kázal Mojžiš? 4 Od­povedali: Mojžiš do­volil na­písať pre­púšťací list a pre­pus­tiť ju. 5 Ježiš im však po­vedal: Takéto ustanovenie vám na­písal pre tvrdo­sť vášho srd­ca. 6 No už na začiat­ku ich Boh stvoril ako muža a ženu. 7 Pre­to muž opus­tí svoj­ho otca i mat­ku a pri­pojí sa k svojej manžel­ke 8 a dvaja budú jed­no telo. Takže po­tom už nie sú dvaja, ale jed­no telo. 9 Čo teda Boh spojil, človek nech neroz­lučuje. 10 V dome sa ho na to učeníci znovu pýtali. 11 Po­vedal im: Kto by pre­pus­til svoju manžel­ku a vzal si inú, do­púšťa sa voči nej cudzoložs­tva. 12 Podob­ne sa do­púšťa cudzoložs­tva manžel­ka, ktorá svoj­ho muža opus­tí a vy­dá sa za iného. Ježiš — priateľ detí13 K Ježišovi prinášali deti, aby sa ich dot­kol. Učeníci im však do­hovárali. 14 Keď to Ježiš zbadal, roz­horčil sa a po­vedal im: Nechaj­te deti pri­chádzať ku mne a neb­ráňte im, lebo takým pat­rí Božie kráľov­stvo. 15 Amen, hovorím vám: Kto ne­prij­me Božie kráľov­stvo ako dieťa, ne­voj­de doň. 16 Bral deti do náručia, kládol na ne ruky a požeh­nával ich. Bohatý mládenec17 Keď sa vy­dával na ces­tu, ktosi k nemu pri­behol, padol pred ním na kolená a pýtal sa ho: Učiteľ dob­rý, čo mám robiť, aby som zís­kal podiel na večnom živote? 18 Ježiš mu po­vedal: Prečo ma nazývaš dob­rým? Nik nie je dob­rý, iba jediný — Boh! 19 Po­znáš pri­kázania: Nezabiješ, ne­scudzoložíš, ne­pok­rad­neš, nebudeš krivo svedčiť, nebudeš pod­vádzať, cti si svoj­ho otca a svoju mat­ku. 20 On mu však po­vedal: Učiteľ, toto všet­ko som za­chovával od svojej mlados­ti. 21 Vtedy sa Ježiš naňho s láskou za­hľadel a po­vedal mu: Jed­no ti chýba. Choď, predaj všet­ko, čo máš, daj chudob­ným a budeš mať po­klad v nebi. Po­tom príď a na­sleduj ma! 22 Po tých­to slovách mládenec zo­smut­nel a za­rmútený od­išiel, lebo mal mnoho majet­ku. O majetku23 Ježiš sa roz­hliadol po svojich učeníkoch a po­vedal im: Ako ťažko sa do­stanú bohatí do Božieho kráľov­stva! 24 Učeníci sa za­razili nad jeho slovami, ale Ježiš im to zopakoval ešte raz: Deti, ako ťažko je voj­sť do Božieho kráľov­stva! 25 Ľahšie prej­de ťava uchom ih­ly, ako voj­de boháč do Božieho kráľov­stva. 26 Oni sa ešte viac zhrozili a medzi sebou si hovorili: Kto po­tom môže byť spasený? 27 Ježiš sa na nich za­díval a po­vedal: Ľuďom je to ne­možné, ale Bohu nie; lebo Bohu je všet­ko možné. 28 Tu sa oz­val Peter: Po­zri, my sme opus­tili všet­ko a na­sledovali sme ťa. 29 Ježiš od­povedal: Amen, hovorím vám: Niet ni­koho, kto opus­til dom, bratov alebo ses­try, mat­ku alebo ot­ca, deti alebo polia pre mňa a pre evan­jelium, 30 aby nedos­tal teraz v tomto čase stonásob­ne viac — domy, bratov, ses­try, mat­ky, deti i polia hoci s prenasledovaním — a v budúcom veku večný život. 31 Mnohí pr­ví budú po­sled­ní a po­sled­ní budú pr­ví. Tretia Ježišova predpoveď32 Kráčali ces­tou hore do Jeruzalema a Ježiš išiel pred nimi. Boli znepokojení a tí, čo ich na­sledovali, mali strach. Znova vzal k sebe Dvanás­tich a začal im hovoriť, čo sa má s ním stať: 33 Po­zrite, vy­stupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vy­daný veľkňazom a zákon­níkom. Od­súdia ho na sm­rť, vy­dajú po­hanom, 34 budú sa mu vy­smievať a pľuvať na neho. Zbičujú ho a za­bijú, ale po troch dňoch vstane z mŕtvych. Prosba Zebedejových synov35 Vtedy prišli k nemu Zebedejovi synovia Jakub a Ján s prosbou: Učiteľ, chceme, aby si nám spl­nil, o čo ťa požiadame. 36 Ježiš sa opýtal: Čo chcete, aby som pre vás urobil? 37 Od­povedali mu: Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici. 38 No on im po­vedal: Ne­viete, čo si žiadate. Môžete piť z kalicha, z ktorého ja pijem, alebo byť po­krs­tení krs­tom, ktorým som ja po­krs­tený? 39 Oni od­povedali: Môžeme. Nato Ježiš po­vedal: Z kalicha, z ktorého ja pijem, budete piť. Aj krs­tom, ktorým som po­krs­tený, budete po­krs­tení. 40 Ale dať sedieť po mojej pravici alebo po ľavici nie je mojou vecou. Tie mies­ta pat­ria tým, pre ktorých boli pri­pravené. 41 Keď to počuli os­tat­ní desiati, začali sa mr­zieť na Jakuba a Jána. 42 Ježiš si ich za­volal a po­vedal im: Viete, že tí, ktorých po­kladajú za moc­ných, ov­ládajú národy, a tí, čo sú v očiach ľudí veľkí, ich utláčajú. 43 Medzi vami to tak nebude! Kto sa bude chcieť stať medzi vami veľký, bude vaším služob­níkom, 44 a kto chce byť medzi vami pr­vý, bude sluhom všet­kých. 45 Lebo ani Syn človeka ne­prišiel, aby sa dal ob­sluhovať, ale aby sám slúžil a dal svoj život ako výkup­né za mnohých. Uzdravenie slepca pri Jerichu46 Prišli do Jericha. Keď Ježiš vy­chádzal s učeníkmi a počet­ným zá­stupom z Jericha, sedel pri ces­te slepý žob­rák, Timai­ov syn Bar­timej. 47 Keď slepec začul, že je to Ježiš Nazaret­ský, začal volať: Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 48 Mnohí mu do­hovárali, aby mlčal, ale on kričal ešte hlas­nejšie: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 49 Ježiš sa za­stavil a po­vedal: Za­volaj­te ho! Nato slep­ca pri­volali a po­vedali mu: Dúfaj! Vstaň, volá ťa! 50 A on zhodil plášť, vy­skočil a prišiel k Ježišovi. 51 Ježiš sa ho spýtal: Čo chceš, aby som ti urobil? Slepec mu po­vedal: Rab­búni, aby som videl. 52 Tu mu Ježiš po­vedal: Choď, tvoja viera ťa uzdravila! A slepý hneď videl a šiel po ces­te za ním.