Ekumenický › Jonáš › 4

Jonáš

• 1
• 2
• 3
• 4

Jonášovo reptanie a Božia odpoveď1 Jonáš to po­kladal za veľmi zlé a na­hneval sa. 2 Po­tom sa mod­lil k Hospodinovi: Ach, Hos­podin, či som to ne­povedal, kým som bol vo svojej krajine? Pre­to som chcel pred­tým uj­sť do Taršíša, lebo som vedel, že ty si Boh milos­tivý, ľútos­tivý, zhovievavý a bohatý v dobrote. Ty oľutuješ po­hromu. 3 Tak teda, Hos­podin, vez­mi mi život, lebo je pre mňa lepšie zo­mrieť ako žiť. 4 Hos­podin sa ho spýtal: Či je to správ­ne, že si sa roz­hneval? 5 Jonáš vy­šiel z mesta a usadil sa východ­ne od neho. Urobil si tam striešku a sedel pod ňou v tôni, aby videl, čo sa stane v meste. 6 Hos­podin, Boh, však pri­kázal ricínov­níku a ten vy­rás­tol nad Jonášom, aby mal tieň nad hlavou a tak ho vy­tr­hol z nevôle. Jonáš sa veľmi po­tešil ricínov­níku. 7 Na druhý deň však Boh pri­kázal čer­vovi, aby na­padol ricínov­ník a ten vy­schol. 8 Keď vy­šlo sln­ko, pri­kázal Boh, aby fúkal východ­ný vietor a sln­ko pražilo Jonášovi na hlavu, takže omd­lieval a prial si sm­rť, keď hovoril: Lepšie mi je zo­mrieť ako žiť. 9 Boh po­vedal Jonášovi: Či si sa právom roz­hneval pre ricínov­ník? On od­povedal: Právom som sa roz­hneval až na sm­rť. 10 Tu riekol Hos­podin: Tebe je ľúto ricínov­níka, pri ktorom si sa ne­na­máhal a ktorý si ne­pes­toval, ktorý za noc vy­rás­tol a za noc za­hynul. 11 Mne zasa ne­má byť ľúto Ninive, veľkého mes­ta, v ktorom je viac ako stod­vad­saťtisíc ľudí, ktorí ne­vedia roz­líšiť pravú a ľavú ruku, a mnoho dobyt­ka?