Ekumenický › Jób › 38

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Prvá Božia reč1 Tak­to od­povedal Hos­podin Jóbovi z búrky: 2 Ktože to za­temňuje zámer ne­vedomými slovami? 3 Opáš si teda bed­rá ako chlap, budem sa ťa pýtať a ty ma po­učíš. 4 Kde si bol, keď som kládol zá­klady zeme? Po­vedz, ak niečo roz­um­né o tom vieš! 5 Kto určil jej roz­mery — veď to vieš! — kto nad ňou na­tiahol šnúru na meranie? 6 Do čoho sú za­pus­tené jej piliere, kto položil jej uhol­ný kameň, 7 keď ran­né hviez­dy spoločne jasali a všet­ci Boží synovia radost­ne výs­kali? 8 Kto uzat­voril more vrátami, keď vy­vrelo z lona zeme, 9 keď som mu dal ob­lak za odev a tem­né mračno ho ob­vinulo, 10 keď som mu stanovil medzu, a dal závoru a vráta, 11 keď som po­vedal: Po­tiaľto smieš prísť, ďalej nie, tu sa zlomí pýcha tvojich vĺn? 12 Azda si nie­kedy v živote dal roz­kaz ránu a dal si po­znať ran­nej zore jej mies­to, 13 aby uchopila zem za okraje a boli z nej vy­trasení zločin­ci? 14 Vtedy sa zem mení ako hlina pod pečat­ným valčekom a všet­ko sa ukáže vo far­be ako šaty. 15 Bez­božným bude však svet­lo odo­prené a ich po­z­dvi­hnuté rameno bude zlomené. 16 Vari si došiel až k prameňom mora a po dne pra­hl­biny si sa pre­chádzal? 17 Azda sa ti od­kryli brány smr­ti, na vráta tieňa smr­ti si po­zeral? 18 Uvedomil si si šír­ku zeme? Po­vedz, ak si ju celú spoz­nal! 19 Kde je ces­ta k príbytku svet­la a kde má mies­to tma? 20 Vedel by si ju od­viesť k jej hranici a pre­skúmať chod­níky k jej domu? 21 Určite to vieš, veď vtedy si sa narodil a veľký je už počet tvojich dní! 22 Došiel si k zásobám snehu a videl si zásoby ľadov­ca, 23 ktoré ud­ržujem na čas úz­kos­ti, na deň boja a voj­ny? 24 Kadiaľ vedie ces­ta ta, kde sa delí svet­lo, a od­kiaľ sa ženie východ­ný vietor na zem? 25 Kto utvoril korytá pre po­vodeň a kto pri­pravil ces­tu pre búr­kové mračno, 26 aby pršalo na ľudop­rázd­nu krajinu, na púšť, kde niet človeka, 27 aby sa na­pojili spus­tošené a pus­té mies­ta a vzišla mladá tráva? 28 Vari má dážď ot­ca, alebo kto splodil kvap­ky rosy? 29 Z čieho lona vy­šiel ľad a kto porodil nebes­ký srieň? 30 Voda stuh­ne na kameň a za­mrz­ne hladina nad hl­binou. 31 Zviažeš vari Plejády reťazami alebo uvoľníš po­v­razy Orióna? 32 Vy­vedieš azda v pravý čas hviez­dy zvero­kruhu a určíš dráhu Veľkého a Malého voza? 33 Po­znáš azda zákony nebies a určuješ ich vládu na zemi? 34 Keď za­kričíš na ob­lak, po­kryje ťa zá­plava vôd? 35 Po­sielaš azda po bles­ky, aby prišli a po­vedali: Tu sme!? 36 Kto dal ibisovi múd­rosť alebo kto dal kohútovi roz­um? 37 Kto vo svojej múd­ros­ti poráta ob­laky a kto po­vylieva nebes­ké mechy, 38 takže prach stuh­ne ako zliatina a hrudy zeme sa zlepia? 39 Vari ty pre levicu ulovíš korisť a na­sýtiš hlad levíčat, 40 keď sa krčia v ležoviskách a strieh­nu skryté v húštine? 41 Kto pri­praví kr­kav­covi úlovok, keď jeho mláďatá volajú k Bohu a blúdia bez po­travy?