Ekumenický › Jób › 35

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Tretia Elíhuova reč1 Elíhu znova pre­hovoril tak­to: 2 Vari to po­važuješ za správ­ne, keď hovoríš: Moja spravod­livosť je väčšia ako Božia? 3 Hovoríš: Čo z toho máš? Čo mi pros­peje, keď neh­reším? 4 Od­poviem tebe a zároveň i tvojim priateľom: 5 Za­hľaď sa na nebo a po­zoruj, sleduj ob­laky, sú vy­ššie ako ty! 6 Ak si zhrešil, čo mu tým urobíš? A čo mu spôsobíš množs­tvom prie­stup­kov? 7 Ak si spravod­livý, čo mu tým dáš, alebo čo z tvojej ruky prij­me? 8 Tvoja bez­božnosť platí len na takého, ako si ty, a na človeka tvoja spravod­livosť. 9 Pre čas­tý ú­tlak ľudia kričia, spod nadv­lády moc­ných volajú o pomoc. 10 Človek sa však ne­pýta: Kde je Boh, môj Tvor­ca, ten, čo dáva silu v noci, 11 ten, čo nás po­učuje viac ako po­zem­skú zver a robí múd­rejšími nad nebes­ké vtác­tvo? 12 Tam kričia, ale on pre pýchu zlých ne­od­povedá. 13 Boh určite ne­vypočuje prázd­ne reči, Všemohúci si ich ne­všim­ne, 14 o to skôr tak urobí, keď po­vieš, že ho ne­vidíš. Spor mu pred­ložili, len naň čakaj! 15 Teraz, keďže jeho hnev nič ne­tres­tá a ned­bá príliš na po­chabosť, 16 Jób môže már­ne ot­várať ús­ta a množiť slová bez ro­zmys­lu.