Ekumenický › Jób › 34

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Druhá Elíhuova reč1 Elíhu znova pre­hovoril tak­to: 2 Počúvaj­te moje slová, vy múd­ri, i vy znal­ci, venuj­te mi po­zor­nosť! 3 Veď ucho pre­veruje slová tak, ako pod­nebie ochut­náva jed­lo. 4 Zvoľme si to, čo je správ­ne, spoločne po­znaj­me, čo je dob­ré! 5 Jób totiž po­vedal: Som spravod­livý a Boh mi odňal právo. 6 Protip­ráv­ne som vy­hlásený za luhára, moja rana je neliečiteľná, hoci som ne­zhrešil. 7 Kto je taký hr­dina ako Jób, čo pije výs­mech ako vodu, 8 spája sa s tými, čo páchajú bez­právie, a chodieva s bezbožnými mužmi? 9 Veď po­vedal: Človeku nič ne­osoží, keď má zaľúbenie v Bohu. 10 Pre­to vy, roz­vážni muži, počúvaj­te ma! Pod­losť je ďaleko od Boha a bez­právie od Všemohúceho! 11 Veď človeku od­pláca podľa jeho skut­kov a s každým za­ob­chádza podľa jeho ciest. 12 Boh iste nekoná bez­božne a Všemohúci ne­prek­rúca právo. 13 Kto mu dal do opatery zem a kto celý svet pred neho položil? 14 Keby svoje srd­ce upriamil len na seba a svoj­ho ducha i dych späť k sebe vzal, 15 všet­ko živé by za­raz skonalo a človek by sa do prachu vrátil. 16 Ak teda máš roz­um, počúvaj toto, venuj po­zor­nosť mojim slovám. 17 Vari ten, kto nenávidí právo, bude vlád­nuť, alebo chceš ob­viniť z bezbožnosti Spravod­livého a Moc­ného? 18 Azda sa kráľovi hovorí: Ty naničhod­ník! a kniežatám: Vy bez­božníci! ? — 19 hovorí sa tak tomu, čo nenadŕža vlád­com a ne­up­red­nos­tňuje bohatého pred chudob­ným, pre­tože oni všet­ci sú dielom jeho rúk. 20 Náh­le umierajú. O polnoci sa ľud trasie a hynie, moc­ný je od­stránený bez zásahu človeka. 21 Jeho oči sú upreté na ces­ty každého človeka všet­ky jeho kroky po­zoruje. 22 Niet takej tmy ani takej tem­noty, kde by sa páchatelia bez­právia po­skrývali, 23 pre­tože nie je v moci človeka, kedy má prísť na Boží súd. 24 Bez vy­šet­rovania ničí moc­ných a iných stavia na­mies­to nich. 25 Po­znajúc ich skut­ky, zvrh­ne ich za noci, takže ležia ro­zdr­vení. 26 Pre ich bez­božnos­ti ich tres­tá na takom mies­te, kde to ľudia vidia. 27 To všet­ko pre­to, lebo sa od neho od­vrátili a o nijakej z jeho ciest ne­uvažovali, 28 takže sa pred neho do­stalo volanie bedárov a začul volanie chudob­ných. 29 Keď je ticho, kto ho ob­viní? Keď skryje svoju tvár, kto ho zbadá? On pred­sa bdie nad všet­kými národ­mi a ľuďmi, 30 aby nek­raľoval nehaneb­ník ani ni­kto z tých, čo zvádzajú ľud. 31 Či sa Bohu hovorí: Znášal som trest, už sa viac ne­preh­reším; 32 na­uč ma veci, ktoré ne­vidím, ak som páchal zlo, už ho ne­urobím? 33 Má vari on od­plácať, ako chceš ty, lebo jeho roz­hod­nutie si od­mietol? Ty si musíš voliť, nie ja! Takže hovor, čo vieš! 34 Roz­um­ní ľudia a aj múd­ry, čo ma počúva, mi po­vedia, 35 že Jób hovorí bez ro­zmys­lu a jeho slová nie sú pre­zieravé. 36 Nech je Jób až do ú­pl­ného kon­ca skúšaný, pre­tože od­povedá ako ničom­níci, 37 k svojmu hriechu pri­dáva vzburu, dvíha dlane na ob­ranu a množí slová proti Bohu.