EkumenickýJób30

Jób

1 Teraz sa mi však smejú mladší odo mňa a tí, ktorých ot­cov som nech­cel po­staviť ani ku psom svoj­ho stáda. 2 Načo by mi bola sila ich rúk? Veď ich sviežosť zhynula. 3 Pre biedu a krutý hlad vy­jedajú step, nedáv­no spust­nutú pu­statinu. 4 Vy­tr­hávajú slez pri kríkoch a koreň jalov­ca je im chlebom. 5 Ľudia ich spomedzi seba vy­háňajú, kričia na nich ako na zlodejov, 6 musia bývať v úžľabinách riek, v podzemných dierach a skal­ných puk­linách. 7 Medzi krík­mi po­krikujú, túlia sa v pŕhľave. 8 Hlupáci a ni­ktoši, vy­prášili ich z krajiny. 9 A teraz o mne spievajú a po­smešne hovoria. 10 S odporom sa odo mňa vzďaľujú a ne­váhajú na­pľuť mi do tváre. 11 Pre­tože Boh moju tetivu uvoľnil a ponížil ma, zbavili sa predo mnou všet­kých záb­ran. 12 Po mojej pravici po­vs­táva zber­ba tých, čo mi pod­rážajú nohy, vŕšia proti mne ces­ty trápenia. 13 Roz­ryli môj chod­ník, aby ma za­hubili, darí sa im, hoci im ni­kto ne­pomáha. 14 Pri­chádzajú akoby cez široký prielom, ako pri búr­ke sa valia dnu. 15 Do­pad­la na mňa hrôza, moja česť uniká ako vietor a moja spása sa míňa sťa ob­lak. 16 Teraz sa moja duša vo mne roz­liala, za­chvacujú ma dni trápenia. 17 V noci mi vŕta v kostiach, moje trýz­nivé boles­ti ni­kdy ne­utíchajú. 18 Násilím mi berie odev, uchopil ma ako pás tuniky. 19 Hodil ma do blata, som podob­ný prachu a popolu. 20 Volám k tebe o pomoc, ale mi ne­od­povedáš, stojím tu, ale si ma ne­všímaš. 21 Zmenil si sa a si ku mne neľútost­ný, silou svojej ruky mi od­poruješ. 22 Dvíhaš ma do vet­ra a nechávaš ma na ňom jaz­diť ako na koni, nechávaš ma zmiz­núť v búrke. 23 Viem, že ma vrátiš smr­ti, zhromaždis­ku všet­kých živých. 24 Veď či k núdznemu ruku ne­vz­tiah­neš, keď v nešťastí kričí o pomoc? 25 Vari som ne­plakal nad tými, ktorých deň bol ťažký a duša mi nežialila nad chudob­ným? 26 Nádejal som sa na dob­ré, prišlo zlé, dúfal som vo svet­lo a prišla tma. 27 Vnútor­nos­ti vo mne vrú a ne­utíchajú, stret­li ma dni nešťas­tia. 28 Za­rmútený kráčam bez jasu sln­ka, v zhromaždení vstávam a kričím o pomoc. 29 Stal som sa bratom šakalov, spoločníkom pšt­rosov. 30 Koža na mne čer­nie, kos­ti ma pália od horúčky. 31 Moja har­fa sa stala nás­trojom žiaľu, moja flau­ta hlasom náreku.

EkumenickýJób30

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček