EkumenickýJób27

Jób

1 Jób po­kračoval vo svojich výrokoch tak­to: 2 Tak, ako že žije Boh, ktorý mi odňal právo, a Všemohúci, ktorý mi roz­tr­pčil dušu, 3 kým ešte dýcham a Boží dych je v mojich no­z­drách, 4 moje pery ne­vys­lovia ne­právosť a môj jazyk ne­vypovie lož. 5 V nijakom prípade vám nedám za prav­du! Kým nezom­riem, svojej bez­úhon­nos­ti sa ne­vzdám! 6 Svoju spravod­livosť som pev­ne uchopil a ne­pus­tím ju, moje srd­ce mi ne­vyčíta nijaký z mojich dní. 7 Môj ne­priateľ nech je ako bez­božník a môj protiv­ník ako zločinec. 8 Lebo akú nádej na korisť má pod­liak, keď Boh ukoris­tí jeho dušu? 9 Azda Boh počuje jeho krik, keď bude v úzkych? 10 Vari sa môže tešiť zo Všemohúceho a ne­us­tále vzývať Boha? 11 Ukážem vám, čo je v Božej moci, ne­skryjem, ako si počína Všemohúci. 12 Veď vy všet­ci ste to videli, tak prečo ste tak veľmi nadutí? 13 Toto je údel bez­božníka od Boha a dedičs­tvo, ktoré do­stanú násil­níci od Všemohúceho: 14 Ak má aj mnoho synov, má ich pre meč a jeho po­tom­stvo sa ne­na­sýti chleba. 15 Tých, čo ho prežijú, sm­rť po­chová, jeho vdovy ho nebudú oplakávať. 16 Aj keď na­hromadí strieb­ra ako prachu a šat­stva ako hliny, 17 pri­praví to pre spravod­livého, ktorý si ho ob­lečie, a strieb­ro pre ne­vin­ného, ktorý si ho podelí. 18 Dom si po­stavil ako pavúk a z lístia si urobil prís­trešok. 19 Boháč si ľah­ne, ale už ni­kdy viac to ne­urobí, prv, ako by ot­voril oči, niet ho. 20 Nešťas­tie ho za­stih­ne ako po­vodeň, vích­rica ho za­chytí upro­stred noci. 21 Od­nesie ho prud­ký vietor z východu a je preč, z miesta, kde sa na­chádzal, zmetie ho. 22 Keď sa na neho ne­milo­sr­d­ne vrh­ne, ozlom­kr­ky z jeho moci uniká. 23 Budú nad ním spínať ruky a vy­pís­kajú ho z miesta, kde bol.

EkumenickýJób27

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček