Ekumenický › Jób › 23

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Ôsma reč Jóba1 Nato Jób od­povedal tak­to: 2 Aj dnes sú moje myšlien­ky ale svoje vzdychanie ov­ládam. 3 Keby som len vedel, kde ho náj­sť! Išiel by som až do jeho príbyt­ku, 4 pred­ložil by som mu svoj spor a ús­ta by som mal pl­né dôkazov. 5 Rád by som spoz­nal slová, a po­chopil, čo mi oznámi. 6 Azda by sa z celej sily so mnou prel? Nie! Len by si ma všimol. 7 Tam uňho môže priamy človek Tam by som navždy unikol svoj­mu 8 Nuž, ale keď kráčam vpred, niet ho, keď idem späť, nenachádzam ho, 9 keď koná naľavo, ne­vidím ho, keď za­hne na­pravo, ne­spozorujem ho. 10 Veď on dob­re vie, kadiaľ chodím, keď ma pre­skúša, vy­j­dem ako zlato. 11 Jeho stopy sa držala moja noha, jeho ces­tou som šiel a ne­od­bočil. 12 Jeho príkaz ne­opúšťam, jeho slová si cením nad vlast­né zásady. 13 Drží sa jed­ného, kto ho pre­svedčí? Veď si robí, čo sa mu za­chce. 14 No on spl­ní to, čo mi určil a na mys­li má ešte veľa takých­to vecí. 15 Pre­to sa jeho prítom­nos­ti desím, len čo na to po­mys­lím, trasiem sa 16 To Boh moje srd­ce skor­mútil a Všemohúci mi na­hnal hrôzu. 17 Veď ma nenivočí tma ani vlast­ný výzor, ktorý po­krýva