Ekumenický › Jób › 21

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Siedma reč Jóba1 Nato Jób od­povedal tak­to: 2 Dob­re počúvaj­te, čo hovorím, as­poň to nech ma po­teší! 3 Vy­držte ešte, keď budem hovoriť! Až keď do­hovorím, po­tom sa po­smievaj! 4 Vari je moja sťažnosť určená ľuďom? Ak nie, ako by som ne­mal byť ne­tr­pez­livý? 5 Ob­ráťte sa ku mne a žas­nite! Daj­te si ruku na ús­ta! 6 Keď si na to spomeniem, chytá ma hrôza a moje telo za­chvacuje triaška. 7 Prečo bez­božní ľudia žijú, do­sahujú vy­soký vek, ba do­kon­ca nadobúdajú veľký majetok? 8 Ich deti sú za­bez­pečené, sú s nimi a oni sa tešia po­hľadom na ne. 9 Ich domy majú po­koj od strachu a Božia palica im ne­hrozí. 10 Jeho býk oplodňuje bez ťažkos­tí, jeho krava sa otelí a ne­pot­ratí. 11 Svojich chlap­cov vy­púšťajú ako stádo a ich deti si po­skakujú v tanci. 12 Spievajú pri bub­ne a har­fe a radujú sa pri zvuku flau­ty. 13 Svoje dni dožívajú v blahobyte a náh­le zo­stupujú do pod­svetia. 14 Bohu po­vedali: Odíď od nás, my nech­ceme po­znať tvoje ces­ty! 15 Kto je Všemohúci, že by sme mu mali slúžiť? Čo nám pros­peje, ak na neho budeme naliehať s prosbami? 16 Nuž, svoj blaho­byt ne­majú vo vlast­ných rukách. Ďaleko nech je odo mňa zmýšľanie bez­božných! 17 Ako čas­to vy­has­ne kahanec bez­božných? Ako čas­to príde na neho nešťas­tie? Ako čas­to ho Boh bude ničiť vo svojom hneve? 18 Ako čas­to sú sťa slama vo vet­re a sťa plevy, ktoré unáša víchor? 19 Od­kladá Boh nešťas­tie pre jeho synov? Nech ho vy­platí priamo, aby vedel, ako je to! 20 Nech vidí na vlast­né oči svoju po­hromu a nech pije z hnevu Všemohúceho! 21 Čo mu už záleží na dome, keď bude po ňom a počet jeho mesiacov sa skončil? 22 Možno vari učiť Boha po­znat­kom, keď on sám tých naj­vyšších súdi? 23 Nie­kto zomiera v plnom roz­kvete síl, bez­starost­ný a v pokoji, 24 jeho nádoby sú pl­né mlieka a jeho kost­ná dreň sa ob­novuje. 25 Iný zomiera so za­tr­pk­nutou dušou a ne­užil si blaho­bytu. 26 Obaja si ľah­nú do prachu, kde ich po­kryjú čer­vy. 27 Nuž, ja po­znám vaše myšlien­ky a viem, aké ú­klady proti mne kujete, 28 lebo vravíte: Kde je dom urodzeného a kde je stan obývaný bez­božník­mi? 29 Azda ste sa ne­spýtali pocest­ných a ne­porozumeli ste ich svedec­tvám, 30 že v deň nešťas­tia býva ušet­rený zlý človek, že v deň veľkého hnevu bývajú za­chránení? 31 Kto mu po­vie do očí, ako sa správal, a za to, čo urobil, kto sa mu od­platí? 32 Do hrobu ho dôs­toj­ne ponesú a pri hrob­ke budú držať stráž. 33 Slad­ké sú mu hrudy poh­rebis­ka, všet­ci kráčajú za ním. Tí, čo idú pred ním, sú bez počtu. 34 Akože ma chcete po­tešiť ne­zmys­lami? Vaše od­povede sú samý pod­vod!