Ekumenický › Jób › 20

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Druhá reč Cófara1 Nato Cófar z Naamy od­povedal tak­to: 2 Pre­to sa moje myšlien­ky ozývajú a pre­to sa ponáhľam, 3 lebo počúvam kar­hanie, ktoré ma uráža, pre­tože mi od­povedá vietor bez roz­umu. 4 Vari od­dáv­na ne­vieš, od­vtedy, čo je človek na zemi, 5 že jasot bez­božníkov je len krát­ky a že radosť pod­liaka tr­vá len okamih? 6 Aj keď jeho po­výšenec­tvo vy­stúpi až do nebies a jeho hlava do­siah­ne ob­laky, 7 navždy sa po­minie ako jeho vlast­ný výkal. Tí, čo to uvidia, po­vedia: Kdeže je? 8 Od­letí ako sen a viac ho nenáj­du, zaženú ho ako nočnú moru. 9 Oko, ktoré ho po­zorovalo, už ho ne­uvidí ani jeho mies­ta ne­uz­rie. 10 Jeho synovia sa budú uchádzať o priazeň bedárov a vlast­nými rukami odo­vzdá svoj majetok. 11 Jeho kos­ti boli pl­né mladíc­kej sily, ale aj tá si s ním ľah­ne do prachu. 12 Hoci mu je zlo slad­ké v ústach, pred­sa si ho skrýva pod jazykom, 13 je k nemu zhovievavý a ne­opúšťa ho, ponecháva si ho v ústach, aby ho vy­chut­nal. 14 Jed­lo sa mu zmení v črevách a stane sa v jeho út­robách jedom kob­ry. 15 Bohat­stvo zhl­tol, ale vy­dávi ho, Boh mu ho z brucha vy­pudí. 16 Bude pri­dájaný jedom kob­ry, za­bije ho jazyk zmije. 17 Nech sa nekochá v bystrinách vôd ani v potokoch medu a mlieka. 18 Vráti, čo zís­kal, a ne­pre­hl­tne to, má ob­rov­ský zisk, ale sa z neho ne­teší, 19 lebo ro­zdr­vil chudob­ných, opus­til ich a ulúpil dom, hoci ho ne­staval. 20 Keďže sa s ničím ne­us­pokojil, nezach­ráni ho to, po čom túžil. 21 Jeho žravos­ti ni­kto ne­unikol, pre­to jeho blaho­byt nebude trvalý. 22 V období nad­byt­ku bude v tiesni, do­pad­ne na neho moc utr­penia. 23 Nech si len brucho pl­ní, Boh mu doň pošle páľavu svoj­ho hnevu a za­plaví ho ňou vo chvíli, keď si bude zajedať. 24 Keď bude utekať pred želez­nou zbraňou, pre­bod­ne ho šíp z bronzu. 25 Tasí zbraň, ale šíp mu prenikol cez chr­bát a žlčníkom mu preniká ligotavá čepeľ. Je mu beda! 26 Ú­pl­ná tem­nota je pri­chys­taná pre jeho po­klady, strávi ho oheň, ktorý ni­kto neroz­dúchal, zle do­pad­ne ten, kto prežije v jeho stane. 27 Nebesia zjavia jeho vinu a zem sa po­staví proti ne­mu. 28 Plody práce jeho domu za­vlečú do cudziny, roz­lejú sa v deň Božieho hnevu. 29 Takýto údel určil Boh bez­božníkovi, takéto dedičs­tvo do­stane od Boha za svoje reči.