Ekumenický › Jób › 11

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Prvá reč Cófara1 Nato Cófar z Naamy od­povedal tak­to: 2 Ostane vari také množs­tvo slov bez od­povede! ? Azda sa ten, čo má plno rečí, ob­háji? 3 Či tvoje bľabotanie umlčí mužov? Budeš sa po­smievať, a ni­kto ťa nezah­riak­ne? 4 Veď si po­vedal: Moje učenie je rýdze a v tvojich očiach som čis­tý. 5 Kiežby Boh pre­hovoril, ot­voril proti tebe ús­ta 6 a poroz­prával ti tajom­stvá múd­ros­ti, lebo sú pri­veľmi zložité, aby si to po­chopil. Vedz teda, že Boh ti od­púšťa viac, ako sa pre­viníš. 7 Pre­skúmaš azda Boha a či bez zvyšku vy­stih­neš do­konalosť Všemohúceho? 8 Je vy­ššia ako nebesia. Čo teda chceš robiť? Je hl­bšia ako pod­svetie. Čo teda môžeš vedieť? 9 Jej miera je dl­hšia ako zem a širšia sťa more. 10 Ak sa priženie, dá ťa uväz­niť a zvolá súd, kto mu v tom za­bráni? 11 Veď on vie, kto sú ničom­níci, a keď vidí ne­právosť, vari jej ne­venuje po­zor­nosť? 12 Tupec môže tak nadobud­núť os­tro­vtip, ako sa divému oslovi môže narodiť človek. 13 Ak pri­pravíš svoje srd­ce a k nemu vy­strieš svoje dlane, 14 ak vzdiališ ne­právosť od svojej ruky a v tvojom stane nebude pre­bývať bez­právie, 15 po­tom po­z­dvih­neš svoju ne­poškvr­nenú tvár, budeš pev­ným od­liat­kom z bronzu a nebudeš sa báť. 16 Za­bud­neš totiž na trápenie, spomenieš si naň ako na vodu, ktorá od­tiek­la. 17 Nad polud­nie bude život jas­nejší, tem­nota bude ako ráno. 18 Po­tom budeš dúfať, lebo je nádej, roz­hliad­neš sa a uložíš sa v bezpečí. 19 Na­tiah­neš sa a ni­kto ťa nebude znepokojovať a mnohí si ťa budú chcieť zís­kať. 20 Bez­božní však stratia zrak, ich útočis­ko pad­ne a ich nádejou je, že vy­dých­nu dušu.