Ekumenický › Jób › 10

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

1 Z tej duše sa mi zhnusil život, vy­pus­tím zo seba svoju sťažnosť, z horkej duše pre­hovorím. 2 Po­viem Bohu: Ne­od­sudzuj ma! Daj mi vedieť, prečo vedieš so mnou spor! 3 Je to podľa teba dob­ré, že utláčaš a opo­vr­huješ dielom svojich dlaní, a že radu bez­božných svet­lom zalievaš? 4 Máš azda oči človeka a zrak smr­teľníka? 5 Či sú tvoje dni ako dni človeka a tvoje roky ako dni muža, 6 že sa usiluješ náj­sť u mňa pre­vinenie a pát­raš po mojom hriechu? 7 Hoci aj vieš, že nie som vin­ný a niet ni­koho, čo by ma vy­tr­hol z tvojej ruky? 8 Tvoje ruky ma sfor­movali, celého ma po­spájali, a teraz ma po­hl­tíš? 9 Pamätaj, prosím, že si ma utvoril ako hlinu a vraciaš ma do prachu. 10 Či si ma ne­zlial ako mlieko a nenechal zraziť sa ako syr? 11 Pri­odel si ma mäsom a kožou, z kostí a šliach si ma utkal. 12 Dal si mi život, milosť a tvoja starost­livosť strážila môj­ho ducha. 13 Tieto veci si ukrýval v srdci, viem, že toto si mal v úmysle, 14 že ak hreším, spozoruješ to a nenecháš ma bez tres­tu. 15 Keď som sa pre­vinil, beda mi! Keby som aj konal spravod­livo, ani tak ne­môžem po­z­dvih­núť hlavu, lebo som sýty ponižovania. Len sa po­zri na tú moju biedu! 16 Ak zdvih­nem hlavu, lovíš ma ako lev a ob­ratom ma prek­vapíš. 17 Staviaš nových sved­kov a znásobuješ svoj hnev proti mne. Ne­us­tále útoky a voj­na sú mojím údelom. 18 Tak prečo si ma vy­viedol z lona mat­ky? Skonal by som, ani jed­no oko by to nez­badalo. 19 Bol by som, ako keby ma ni­kdy nebolo, pre­vezený z maternice rov­no do hrobu. 20 Nie je vari po­skrom­ne mojich dní? Tak teda pre­staň a nechaj ma, nech trochu po­ok­rejem, 21 kým pôj­dem a ne­vrátim sa do ríše tmy a tieňov smr­ti, 22 do ríše takej tmy, ako je čerň šera smr­ti, ríše bez poriad­ku, kde je žiara svet­la ako tem­no tmy.