Ekumenický › Ján › 8

Ján

Evanjelium podľa Jána

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Cudzoložnica1 Ježiš od­išiel na Olivový vrch. 2 Včas­ráno znova vošiel do chrámu a všetok ľud pri­chádzal k nemu. Sadol si a vy­učoval ich. 3 Tu zákon­níci a farizeji pri­vied­li ženu pri­sti­hnutú pri cudzoložs­tve. Po­stavili ju do pros­tried­ku 4 a po­vedali mu: Učiteľ, túto ženu pri­stih­li priamo pri cudzoložs­tve. 5 Mojžiš nám v zákone pri­kázal takéto ukameňovať. Čo teda po­vieš ty? 6 Týmito slovami ho po­kúšali, aby ho moh­li obžalovať. Ježiš sa však zo­hol a písal prs­tom po zemi. 7 Keď sa ho ne­pres­távali vy­pytovať, vzpriamil sa a po­vedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech pr­vý hodí do nej kameň! 8 A znova sa zo­hol a písal po zemi. 9 Keď to počuli, po jed­nom — počnúc naj­staršími — od­chádzali. A tak zo­stal sám so ženou, čo stála v prostriedku. 10 Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: Žena, kde sú? Nik ťa ne­od­súdil? 11 Od­povedala: Ni­kto, Pane! Ježiš jej po­vedal: Ani ja ťa ne­od­sudzujem. Choď a od­teraz už neh­reš! Ježiš — svetlo sveta12 Po­tom k nim Ježiš znova pre­hovoril: Ja som svet­lo sveta. Kto mňa na­sleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svet­lo života. 13 Farizeji mu však po­vedali: Ty sám svedčíš o sebe; tvoje svedec­tvo nie je prav­divé. 14 Ježiš im od­povedal: Hoci sám svedčím o sebe, moje svedec­tvo je prav­divé, pre­tože viem, od­kiaľ som prišiel a kam idem. Vy však ne­viete, od­kiaľ pri­chádzam, ani kam idem. 15 Vy súdite podľa tela, ja ne­súdim ni­koho. 16 Ak však súdim, môj súd je prav­divý, pre­tože ne­súdim sám, ale so mnou i Otec, ktorý ma po­slal. 17 Aj vo vašom zákone je na­písané, že svedec­tvo dvoch ľudí je prav­divé. 18 O sebe svedčím ja a svedčí o mne aj Otec, ktorý ma po­slal. 19 Nato mu po­vedali: Kde je tvoj Otec? ! Ježiš od­povedal: Ne­poz­náte ani mňa, ani môj­ho Ot­ca. Keby ste po­znali mňa, po­znali by ste aj môj­ho Ot­ca. 20 Tieto slová po­vedal pri po­klad­nici, keď učil v chráme. A ni­kto ho nechytil, lebo ešte ne­prišla jeho hodina. Výstraha neveriacim Židom21 Tu im znova po­vedal: Ja od­chádzam a vy ma budete hľadať. A zo­mriete vo svojom hriechu. Kam ja od­chádzam, tam vy ne­môžete prísť. 22 Vtedy Židia po­vedali: Azda sa len nezabije, keď hovorí: Kam ja od­chádzam, tam vy ne­môžete prísť? 23 A po­vedal im: Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. 24 Pre­to som vám po­vedal, že zo­mriete vo svojich hriechoch. Ak totiž ne­uveríte, že Ja som, zo­mriete vo svojich hriechoch. 25 Opýtali sa ho teda: Kto si ty? Ježiš im od­povedal: Od začiat­ku to, čo vám hovorím. 26 Mám o vás veľa čo po­vedať a súdiť, ale ten, čo ma po­slal, je prav­divý a ja hovorím svetu to, čo som počul od neho. 27 Oni však ne­porozumeli, že im hovorí o Otcovi. 28 Ježiš im teda po­vedal: Keď vy­z­dvih­nete Syna človeka, vtedy spoz­náte, že Ja som a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma na­učil Otec. 29 A ten, čo ma po­slal, je so mnou. Nenechal ma samého, pre­tože ja robím vždy to, čo sa jemu páči. Pravda oslobodzuje30 Keď to hovoril, mnohí v neho uverili. 31 Vtedy po­vedal Ježiš Židom, ktorí v neho uverili: Ak vy zo­stanete v mojom slove, budete na­ozaj mojimi učeník­mi, 32 po­znáte prav­du a prav­da vás vy­slobodí. 33 Od­povedali mu: Sme po­tom­kovia Ab­raháma a ni­kdy sme ni­komu ne­slúžili. Ako to, že ty hovoríš: Stanete sa slobod­nými? 34 Ježiš im od­povedal: Amen, amen, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je ot­rokom hriechu. 35 A ot­rok nezos­táva v dome na­trvalo. Syn zo­stáva navždy. 36 Ak vás teda Syn vy­slobodí, budete na­ozaj slobod­ní. 37 Viem, že ste Ab­rahámovo po­tom­stvo, a pred­sa ma chcete za­biť, lebo sa moje slovo vo vás ne­ujíma. 38 Ja hovorím to, čo som videl u Otca, a vy robíte to, čo ste počuli od svoj­ho ot­ca. 39 Od­povedali mu: Naším ot­com je Ab­rahám! Ježiš im po­vedal: Ak ste Ab­rahámove deti, mali by ste robiť Ab­rahámove skut­ky! 40 Teraz však chcete za­biť mňa — človeka, ktorý vám po­vedal prav­du, ktorú počul od Boha. Toto Ab­rahám ne­urobil. 41 Vy robíte skut­ky svoj­ho ot­ca. Po­vedali mu: My sme sa nenarodili zo smils­tva; máme jediného Ot­ca, Boha. 42 Ježiš im po­vedal: Keby bol Boh váš Otec, milovali by ste ma, veď ja som vy­šiel a pri­chádzam od Boha. Ne­prišiel som sám od seba, ale on ma po­slal. 43 Prečo nechápete moju reč? — Pre­to, že ne­môžete počúvať moje slovo. 44 Vaším ot­com je diabol a chcete pl­niť žiados­ti svoj­ho ot­ca. On bol od počiat­ku vrahom ľudí a ne­stál v pravde, lebo v ňom niet prav­dy. Keď hovorí lož, hovorí z toho, čo mu je vlast­né, pre­tože je luhár a otec lži. 45 Mne však ne­veríte, pre­tože ja hovorím prav­du. 46 Kto z vás ma usvedčí z hriechu? A keď hovorím prav­du, prečo mi ne­veríte? 47 Kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy ne­počúvate pre­to, lebo nie ste z Boha. Ježiš a Abrahám48 Židia mu od­povedali: Nehovoríme vari dob­re, že si Samaritán, a že si po­sad­nutý zlým duchom? 49 Ježiš sa ohradil: Ja nie som po­sad­nutý zlým duchom, ale ctím si Ot­ca, a vy ma znevažujete. 50 Ja nehľadám svoju slávu; je však ten, kto ju pre mňa hľadá a ten súdi. 51 Amen, amen, hovorím vám: Ak nie­kto za­chováva moje slovo, nebude sa dívať na sm­rť naveky. 52 Židia mu po­vedali: Teraz sme spoz­nali, že si po­sad­nutý démonom. Ab­rahám zo­mrel, aj proroci, a ty hovoríš: Ak nie­kto za­chováva moje slovo, ne­okúsi sm­rť naveky. 53 Si azda väčší ako náš otec Ab­rahám, ktorý zo­mrel? Aj proroci po­mreli. Kým sa robíš? 54 Ježiš od­povedal: Ak sám seba oslavujem, moja sláva ne­stojí za nič. Je tu môj Otec, ktorý ma oslavuje a o ktorom hovoríte: On je naším Bohom! 55 Vy ste ho ne­poz­nali. No ja ho po­znám. Keby som po­vedal, že ho ne­poz­nám, bol by som luhárom, podob­ne ako vy. Ale ja ho po­znám a za­chovávam jeho slovo. 56 Váš otec Ab­rahám za­plesal, že uvidí môj deň; aj videl a za­radoval sa. 57 Židia mu po­vedali: Ešte ne­máš päťdesiat rokov a videl si Ab­raháma? 58 Ježiš im od­povedal: Amen, amen, hovorím vám: Skôr ako bol Ab­rahám, Ja som! 59 Tu zdvih­li kamene a chceli ich hádzať do neho. Ježiš sa však skryl a vy­šiel z chrámu.