EkumenickýJán4

Kde kúpiť Bibliu

Tla­če­nú ver­ziu
naj­ak­tu­ál­nej­šie­ho eku­me­ni­cké­ho
pre­kla­du Biblie
kú­pi­te napr.:
tu ale­bo tu

Ján

Evanjelium podľa Jána

Ježiš a Samaritánka1 Keď sa Ježiš do­zvedel, že farizeji počuli, ako zís­kava a krs­tí viac učeníkov než Ján, 2 hoci Ježiš sám ne­krs­til, ale jeho učeníci, 3 opus­til Jud­sko a od­išiel znova do Galiley. 4 No musel prej­sť cez Samáriu. 5 Do­stal sa tak do samaritán­skeho mes­ta menom Sychar, blíz­ko po­zem­ku, ktorý dal Jákob svoj­mu synovi Jozefovi. 6 Tam bola Jákobova studňa. Ježiš bol ustatý z cesty, a tak si sadol k studni. Bolo asi šesť hodín. 7 Tu prišla is­tá samaritán­ska žena na­brať si vody. Ježiš jej po­vedal: Daj sa mi na­piť! 8 Jeho učeníci totiž od­išli do mes­ta na­kúpiť po­travu. 9 Samaritán­ka mu po­vedala: Ako to, že ty, Žid, žiadaš odo mňa, Samaritán­ky, aby som sa ti dala na­piť? Židia sa totiž so Samaritán­mi ne­stýkajú. 10 Ježiš jej na to po­vedal: Keby si vedela o Božom dare a kto je ten, čo ti hovorí: Daj sa mi na­piť! , ty by si požiadala jeho a on by ti dal živú vodu. 11 Žena mu po­vedala: Pane, ani ved­ro ne­máš a studňa je hl­boká; od­kiaľ teda vez­meš tú živú vodu? 12 Si azda väčší, ako náš otec Jákob, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on, jeho synovia i jeho dobytok? 13 Ježiš jej po­vedal: Každý, kto pije z tejto vody, bude opäť smäd­ný. 14 Kto sa však na­pije z vody, ktorú mu dám ja, ni­kdy ne­vys­mäd­ne. Ale voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života. 15 Žena mu po­vedala: Pane, daj mi tej vody, aby som už nebola smäd­ná a ne­musela sem chodiť po vodu. 16 On jej po­vedal: Choď, za­volaj si muža a príď sem! 17 Žena mu od­povedala: Ne­mám muža. Nato jej Ježiš po­vedal: Správ­ne si po­vedala: Ne­mám muža; 18 lebo si mala piatich mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si po­vedala prav­du. 19 Žena mu od­povedala: Pane, vidím, že si prorok. 20 Naši ot­covia sa klaňali Bohu na tom­to vr­chu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je mies­to, kde sa mu treba klaňať. 21 Ježiš jej od­povedal: Ver mi, žena, že pri­chádza hodina, keď sa nebudete klaňať Ot­covi ani na tom­to vr­chu, ani v Jeruzaleme. 22 Vy sa klaniate tomu, čo ne­poz­náte; my sa klaniame tomu, čo po­známe, pre­tože spása je zo Židov. 23 Ale pri­chádza hodina — a už je tu —, keď praví ctitelia budú sa klaňať Ot­covi v Duchu a prav­de. Veď aj Otec hľadá takých­to ctiteľov. 24 Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa klaňať v Duchu a prav­de. 25 Žena mu po­vedala: Viem, že pri­chádza Mesiáš, nazývaný Kris­tus; keď príde on, všet­ko nám oznámi. 26 Ježiš jej po­vedal: Ja som to — ten, čo sa rozp­ráva s tebou. 27 Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozp­ráva so ženou, ani jeden však ne­povedal: Čo od nej chceš? alebo: Prečo sa s ňou rozp­rávaš? 28 Žena tam nechala svoj džbán, od­išla do mes­ta a hovorila ľuďom: 29 Poďte sa po­zrieť na človeka, ktorý mi po­vedal všet­ko, čo som robila! Nebude to Mesiáš? 30 Vy­šli teda z mesta a prišli k nemu. 31 Medzi­tým ho učeníci prosili: Rab­bi, jedz! 32 On im však po­vedal: Ja mám jesť po­krm, o ktorom vy ne­viete. 33 Tu si hovorili učeníci medzi sebou: Vari mu nie­kto priniesol jesť? 34 Ježiš im po­vedal: Mojím po­kr­mom je pl­niť vôľu toho, čo ma po­slal, a do­konať jeho dielo. 35 Vari nehovoríte i vy sami: Ešte štyri mesiace a príde žat­va? Hovorím vám, zdvih­nite oči a po­zrite na polia, že sa už belejú k žatve! 36 Žnec už do­stáva mzdu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa roz­sievač aj žnec spolu radovali. 37 Lebo v tomto má prav­du prís­lovie: Jeden roz­sieva a druhý žne. 38 Ja som vás po­slal žať to, na čom ste nerobili. Iní sa na­máhali a vy ste vstúpili do ich práce. 39 Mnohí Samaritáni z toho mes­ta uverili v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: Po­vedal mi všet­ko, čo som robila. 40 Keď teda prišli k nemu Samaritáni, prosili ho, aby os­tal u nich. A os­tal tam dva dni. 41 A ešte omnoho viac ich uverilo pre jeho slovo. 42 A žene po­vedali: Veríme už nie pre­to, čo si po­vedala; veď sme sami počuli a vieme, že toto je na­ozaj Spasiteľ sveta. Uzdravenie syna úradníka43 Po dvoch dňoch od­išiel od­tiaľ do Galiley. 44 Sám Ježiš sa totiž pre­svedčil, že prorok ne­má úc­tu vo svojej domovine. 45 Keď teda prišiel do Galiley, Galilejčania ho prijali, lebo videli všet­ko, čo vy­konal cez sviat­ky v Jeruzaleme, keďže aj oni boli na sláv­nos­tiach. 46 Prišiel teda znova do Kány Galilej­skej, kde pre­menil vodu na víno. Is­tý kráľov­ský úrad­ník v Kafarnaume mal chorého syna. 47 Keď počul, že Ježiš prišiel z Judska do Galiley, vy­bral sa k nemu a prosil ho, aby prišiel a uzdravil mu syna, ktorý už umieral. 48 Ježiš mu po­vedal: Keby ste ne­videli znamenia a divy, ne­uverili by ste. 49 Kráľov­ský úrad­ník mu od­povedal: Pane, poď, kým mi dieťa ne­um­rie! 50 Ježiš mu po­vedal: Choď, tvoj syn žije! Ten človek uveril Ježišovým slovám a od­išiel. 51 Ešte bol na ces­te, keď mu vy­šli na­proti sluhovia a oznámili mu, že jeho dieťa žije. 52 Opýtal sa ich na hodinu, v ktorú sa dieťaťu uľavilo. Od­povedali mu: Včera o siedmej hodine mu pre­stala horúčka. 53 Tu otec spoz­nal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš po­vedal: Tvoj syn žije. A uveril on i všet­ci v jeho dome. 54 Toto bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Ježiš, keď prišiel z Judska do Galiley.

EkumenickýJán4

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček