Ekumenický › Ján › 20

Ján

Evanjelium podľa Jána

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Ježišovo vzkriesenie1 V prvý deň týždňa, včas­ráno, keď bola ešte tma, prišla k hrobu Mária Mag­daléna a videla, že kameň je od hrobu od­valený. 2 Bežala teda a prišla k Šimonovi Pet­rovi a k druhému učeníkovi, ktorého mal Ježiš rád, a po­vedala im: Vzali Pána z hrobu a ne­vieme, kam ho položili. 3 Peter a ten druhý učeník šli k hrobu. 4 Bežali obaja spolu, ibaže druhý učeník bežal rých­lejšie ako Peter, takže prišiel k hrobu pr­vý. 5 Keď sa na­hol, videl tam ležať plach­ty, ale dnu ne­vošiel. 6 Vzápätí za ním prišiel aj Šimon Peter, vošiel do hrobu a videl ležať plach­ty 7 aj šat­ku, ktorú mal Ježiš na hlave. Tá však nebola medzi plach­tami, ale zvinutá osobit­ne na inom mies­te. 8 Vtedy vošiel aj ten druhý učeník, ktorý prišiel k hrobu pr­vý. Videl a uveril. 9 Ešte totiž nerozumeli Pís­mu, že má vstať z mŕtvych. 10 Po­tom sa učeníci vrátili domov. Zjavenie Ježiša Márii Magdaléne11 Mária však stála von­ku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, na­hla sa do hrobu 12 a videla dvoch an­jelov v bielom sedieť tam, kde pred­tým ležalo Ježišovo telo; jed­ného pri hlave, druhého pri nohách. 13 Tí jej po­vedali: Žena, čo plačeš? Od­povedala im: Vzali môj­ho Pána a ne­viem, kam ho položili. 14 Keď to po­vedala, ob­rátila sa a videla tam stáť Ježiša; ale ne­vedela, že je to Ježiš. 15 Ježiš sa jej opýtal: Žena, čo plačeš? Koho hľadáš? Ona sa naz­dávala, že je to záh­rad­ník, a po­vedala mu: Pane, ak si ho ty od­niesol, po­vedz, kam si ho položil, a ja si ho vez­mem. 16 Ježiš ju oslovil: Mária! Ona sa ob­rátila a po­vedala mu po heb­rej­sky: Rab­búni! , čo znamená: Učiteľ! 17 Ježiš jej po­vedal: Ned­rž ma za­to, že som ešte ne­vys­túpil k Otcovi, ale choď k mojim bratom a po­vedz im: Vy­stupujem k svojmu Ot­covi a k vášmu Ot­covi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu. 18 Mária Mag­daléna šla a oznámila učeníkom: Videla som Pána! , a že tieto veci jej on po­vedal. Zjavenie Ježiša učeníkom19 V ten is­tý pr­vý deň týždňa večer, keď boli učeníci zo strachu pred Žid­mi za za­vretými dverami, prišiel Ježiš, stal si do­pro­stred a po­vedal im: Po­koj vám! 20 Keď to po­vedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa za­radovali, keď videli Pána. 21 Ježiš im znova po­vedal: Po­koj vám! Ako mňa po­slal Otec, tak ja po­sielam vás. 22 A keď to po­vedal, dýchol na nich a po­vedal im: Prij­mite Ducha Svätého. 23 Tým, ktorým od­pus­títe hriechy, budú im od­pus­tené, tým, ktorým za­držíte, budú za­držané. Ježiš a Tomáš24 Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymos, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. 25 Os­tat­ní učeníci mu teda po­vedali: Videli sme Pána! Ale on im od­povedal: Po­kiaľ ne­uvidím na jeho rukách stopy po klin­coch, ak ne­vložím prst do rán po klin­coch a ne­vložím svoju ruku do jeho boku, ne­uverím. 26 Po ôs­mich dňoch boli učeníci zasa vnút­ri a Tomáš bol s nimi. Hoci dvere boli za­tvorené, Ježiš prišiel, po­stavil sa do stredu a po­vedal: Po­koj vám! 27 Po­tom po­vedal Tomášovi: Daj si sem prst a po­zri si moje ruky! Daj sem ruku a vlož ju do môj­ho boku! A nebuď ne­veriaci, ale veriaci! 28 Tomáš mu od­povedal: Pán môj a Boh môj! 29 Ježiš mu po­vedal: Uveril si, pre­tože si ma videl. Blaho­slavení, ktorí ne­videli, a uverili. Zámer a záver knihy30 Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho ďalších znamení, ktoré nie sú za­písané v tejto knihe. 31 No tieto sú za­písané pre­to, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.