Ekumenický › Ján › 14

Ján

Evanjelium podľa Jána

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Ježiš — cesta, pravda a život1 Nech sa vám srd­ce ne­znepokojuje! Ver­te v Boha, ver­te aj vo mňa! 2 V dome môj­ho Otca je mnoho príbyt­kov. Keby to tak nebolo, bol by som vám azda po­vedal, že vám idem pri­praviť mies­to? 3 Keď odídem a pri­pravím vám mies­to, zasa prídem a vez­mem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. 4 A ces­tu, kam idem, po­znáte. 5 Tomáš mu po­vedal: Pane, ne­vieme, kam ideš. Ako môžeme po­znať ces­tu? 6 Ježiš mu po­vedal: Ja som ces­ta, prav­da i život. Nik ne­príde k Otcovi, ak nej­de cezo mňa. 7 Ak ste ma spoz­nali, budete po­znať aj môj­ho Ot­ca. Od­teraz ho už po­znáte a videli ste ho. 8 Oz­val sa Filip: Pane, ukáž nám Otca a to nám po­stačí! 9 Ježiš mu po­vedal: Filip, toľký čas som s vami a ne­spoz­nal si ma? Kto videl mňa, videl aj Ot­ca. Ako to, že teraz hovoríš: Ukáž nám Ot­ca? 10 Ne­veríš, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám od seba, ale Otec, ktorý zo­stáva vo mne, koná svoje skut­ky. 11 Ver­te mi, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne! 12 Ak nie pre iné, as­poň pre tie skut­ky ver­te! Amen, amen, hovorím vám, že aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skut­ky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi 13 a urobím všet­ko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby Otec bol os­lávený v Synovi. 14 Keď ma budete o niečo prosiť v mojom mene, ja to urobím. Prisľúbenie Ducha Svätého15 Ak ma milujete, budete za­chovávať moje pri­kázania. 16 A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky — 17 Ducha prav­dy, ktorého svet ne­môže prijať, pre­tože ho ne­vidí, ani ne­poz­ná. Vy ho po­znáte, veď zo­stáva pri vás a bude vo vás. 18 Nenechám vás ako siroty, prídem k vám. 19 Ešte máličko a svet ma už viac ne­uvidí. Ale vy ma uvidíte, pre­tože ja žijem a aj vy budete žiť. 20 V ten deň spoz­náte, že ja som vo svojom Ot­covi a vy ste vo mne a ja vo vás. 21 Kto prijal moje pri­kázania a za­chováva ich, ten ma miluje. A kto mňa miluje, toho bude milovať aj môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého. 22 Júda — no nie ten Iškari­ot­ský — sa ho opýtal: Čo sa stalo, Pane, že sa chceš dať po­znať nám, a nie svetu? 23 Ježiš mu od­povedal: Ak ma nie­kto miluje, bude za­chovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať. A prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok. 24 Kto ma ne­miluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Ot­ca, ktorý ma po­slal. 25 Toto som vám po­vedal, kým som ešte s vami. 26 No Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás na­učí všet­ko a pri­pomenie vám všet­ko, čo som vám hovoril. 27 Po­koj vám zanechávam, svoj po­koj vám dávam, ale ja vám ho dávam, nie ako svet dáva. Nech sa vám srd­ce ne­znepokojuje a neľaká. 28 Počuli ste, že som vám po­vedal: Odídem a prídem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, pre­tože Otec je väčší ako ja. 29 Po­vedal som vám to teraz, prv, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane. 30 Už vám nebudem veľa hovoriť. Pri­chádza totiž knieža toh­to sveta. Nič vo mne mu ne­pat­rí. 31 Aby svet po­znal, že milujem Ot­ca, robím tak, ako mi pri­kázal Otec. Vstaňte, poďme od­tiaľto!