Ekumenický › Ján › 12

Ján

Evanjelium podľa Jána

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Pomazanie Ježiša v Betánii1 Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. 2 Pri­pravili mu tam hos­tinu. Mar­ta po­sluhovala a Lazár bol medzi tými, ktorí s ním stolovali. 3 Mária vzala lib­ru veľmi drahej pravej nar­dovej myr­hy, po­mazala Ježišovi nohy a po­utierala mu ich svojimi vlas­mi. A dom sa na­pl­nil vôňou myr­hy. 4 Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškari­ot­ský, ktorý ho mal zradiť, po­vedal: 5 Prečo ne­predali túto masť za tri­sto denárov a nedali ich chudob­ným? 6 Ale to ne­povedal pre­to, že mu šlo o chudobných, ale pre­to, že bol zlodej, a pre­tože mal po­klad­ničku a brával z toho, čo do nej vkladali. 7 Ježiš však po­vedal: Nechaj ju, urobila to na deň môj­ho poh­rebu! 8 Veď chudob­ných máte vždy medzi sebou, ale mňa vždy ne­máte! 9 Medzi­tým sa veľké množs­tvo Židov do­zvedelo, že Ježiš je tam, a prišli nielen kvôli ne­mu, ale aj pre­to, aby videli Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych. 10 Veľkňazi sa teda do­hod­li za­biť aj Lazára, 11 pre­tože pre neho mnohí Židia od­chádzali a uverili v Ježiša. Slávnostný vstup do Jeruzalema12 Na druhý deň sa veľké množs­tvo ľudí, ktorí prišli na sviat­ky, do­počulo, že Ježiš pri­chádza do Jeruzalema. 13 Na­brali pal­mových ratoles­tí, vy­šli mu v ústrety a volali: Hosan­na, Požeh­naný, ktorý pri­chádza v mene Pánovom, kráľ Iz­raela! 14 Ježiš si našiel os­liat­ko, po­sadil sa naň, ako je na­písané: 15 Neboj sa, dcéra Si­on, hľa, tvoj kráľ pri­chádza, sediac na os­liat­ku! 16 Jeho učeníci tomu spočiat­ku nerozumeli, ale keď bol Ježiš os­lávený, roz­pamätali sa, že to bolo na­písané o ňom a že sa tak stalo. 17 Zá­stup, ktorý bol s ním vtedy, keď vy­volal Lazára z hrobu a keď ho vzkriesil z mŕtvych, vy­dával o tom svedec­tvo. 18 Pre­to mu vy­šiel v ústrety veľký zá­stup, lebo počuli, že urobil toto znamenie. 19 Vtedy si farizeji hovorili medzi sebou: Vidíte, že nič ne­zmôžete. Hľa, svet od­išiel za ním! Grécki prozelyti chcú vidieť Ježiša20 Nie­ktorí z tých, čo prišli na sviat­ky vy­konať po­klonu Bohu, boli Gréci. 21 Pri­stúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Bet­sai­dy, a prosili ho: Pane, chceme vidieť Ježiša! 22 Filip šiel a po­vedal to On­drejovi. On­drej a Filip to šli po­vedať Ježišovi. 23 Ježiš im po­vedal: Prišla hodina, aby bol os­lávený Syn človeka. 24 Amen, amen, hovorím vám: Ak pšeničné zrno, ktoré pad­ne do zeme, ne­odum­rie, zo­stane samo. Ale ak odum­rie, prinesie veľkú úrodu. 25 Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život na tom­to svete nenávidí, za­chová si ho pre večný život. 26 Ak mi nie­kto slúži, nech ma na­sleduje, a kde som ja, tam bude aj môj služob­ník. Ak mi nie­kto slúži, toho Otec poc­tí. Predpoveď utrpenia a oslávenia27 Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám po­vedať: Otče, za­chráň ma pred touto hodinou? Ale veď práve pre túto hodinu som prišiel. 28 Otče, os­láv svoje meno! Tu za­znel z neba hlas: Už som os­lávil a ešte os­lávim. 29 A zá­stup, ktorý tam stál a počul to, hovoril: Za­hr­melo. Iní vraveli: Pre­hovoril k nemu an­jel. 30 Ježiš po­vedal: Nie kvôli mne za­znel ten­to hlas, ale kvôli vám. 31 Teraz je súd nad tým­to svetom, teraz bude knieža toh­to sveta vy­hodené von. 32 A ja, keď budem vy­z­dvi­hnutý zo zeme, všet­kých pri­tiah­nem k sebe. 33 To po­vedal, aby naz­načil, akou sm­rťou má zo­mrieť. 34 Zá­stup mu od­vrával: My sme počuli zo Zákona, že Mesiáš zo­stane naveky! Ako to, že ty hovoríš, že Syn človeka musí byť vy­z­dvi­hnutý? Kto je to ten Syn človeka? 35 Ježiš im po­vedal: Ešte krát­ky čas je svet­lo medzi vami. Kráčaj­te, kým máte svet­lo, aby vás nezas­tih­la tma, lebo kto po­tme kráča, ne­vie, kam ide. 36 Kým máte svet­lo, ver­te v svetlo, aby ste sa stali syn­mi svet­la! Keď to Ježiš po­vedal, od­išiel a ukryl sa pred nimi. Neviera Židov37 Hoci pred nimi Ježiš urobil toľké znamenia, ne­uverili v neho, 38 aby sa na­pl­nilo slovo, ktoré po­vedal prorok Izai­áš: Pane, kto uveril nášmu kázaniu a komu bolo zjavené Pánovo rameno? 39 Pre­to ne­moh­li uveriť, lebo Izai­áš inde po­vedal: 40 Oslepil im oči a za­tvr­dil im srd­ce, aby očami ne­videli a srd­com ne­spoz­nali a ne­ob­rátili sa, a aby som ich ne­u­zdravil. 41 Toto po­vedal Izai­áš, lebo videl jeho slávu a hovoril o ňom. 42 Pred­sa však aj mnohí z poprednejších mužov uverili v neho, ale ne­priz­nali sa k tomu pre farizejov, aby ich ne­vylúčili zo synagógy; 43 lebo mali radšej ľud­skú slávu ako Božiu. 44 Ježiš zvolal: Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma po­slal. 45 A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma po­slal. 46 Ja som prišiel na svet ako svet­lo, aby nik, kto vo mňa verí, ne­os­tal v tme. 47 Ak nie­kto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho ne­súdim, lebo som ne­prišiel svet od­súdiť, ale spasiť. 48 Kto mnou po­hŕda a ne­prijíma moje slová, má svoj­ho sud­cu. Slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. 49 Veď ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma po­slal, mi pri­kázal, ako mám hovoriť a čo mám po­vedať. 50 A ja viem, že jeho pri­kázanie je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi to po­vedal Otec.