Ekumenický › Ján › 11

Ján

Evanjelium podľa Jána

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Lazárova smrť1 Bol chorý is­tý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej ses­try Mar­ty. 2 Bola to tá Mária, ktorá po­mazala Pána myr­hou a po­utierala mu nohy svojimi vlas­mi. Jej brat Lazár bol chorý. 3 Ses­try teda po­slali Ježišovi od­kaz: Pane, ten, ktorého máš rád, je chorý. 4 Keď to Ježiš počul, po­vedal: Táto choroba nie je na sm­rť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol os­lávený Boží Syn. 5 Ježiš mal rád Mar­tu, jej ses­tru i Lazára. 6 Keď teda počul, že Lazár je chorý, zo­stal na mies­te, kde bol, ešte dva dni. 7 Po­tom po­vedal učeníkom: Poďme znova do Jud­ska! 8 Učeníci mu po­vedali: Rab­bi, teraz ťa chceli Židia kameňovať, a zasa ta ideš? 9 Ježiš od­povedal: Či ne­má deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, ne­pot­kýna sa, pre­tože vidí svet­lo toh­to sveta. 10 Ale ak nie­kto chodí v noci, po­tkýna sa, lebo v nej nieto svet­la. 11 Toto po­vedal a po­tom im po­vedal: Náš priateľ Lazár za­spal, no ja ho idem zo­budiť. 12 Učeníci mu po­vedali: Pane, ak za­spal, ozdravie. 13 Ježiš však hovoril o jeho smr­ti, a oni si mys­leli, že hovorí o obyčajnom spán­ku. 14 Vtedy im Ježiš ot­vorene po­vedal: Lazár zo­mrel. 15 Pre vás sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. No poďme k nemu! 16 Tu po­vedal Tomáš, nazývaný Didymos, os­tat­ným učeníkom: Poďme teda aj my, aby sme zo­mreli s ním! Ježiš — vzkriesenie a život17 Keď ta Ježiš prišiel, do­zvedel sa, že Lazár je už štvr­tý deň v hrobe. 18 Betánia bola blíz­ko Jeruzalema, vzdialená asi na pät­násť stadií. 19 Mnohí Židia prišli k Marte a Márii po­tešiť ich v žiali nad bratom. 20 Keď Mar­ta počula, že pri­chádza Ježiš, vy­šla mu na­proti. Mária však os­tala doma. 21 Mar­ta po­vedala Ježišovi: Pane, keby si tu bol býval, nebol by mi brat zo­mrel. 22 Ale aj teraz viem, že o čokoľvek by si prosil Boha, Boh ti to dá. 23 Ježiš jej po­vedal: Tvoj brat vstane z mŕtvych! 24 Mar­ta mu po­vedala: Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň. 25 Po­vedal jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. 26 Nik ne­um­rie naveky, kto žije a verí vo mňa. Veríš tomu? 27 Po­vedala mu: Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Kris­tus, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet. Ježišov plač28 A len čo to po­vedala, za­volala ses­tru Máriu a po­tajom­ky jej po­vedala: Učiteľ je tu a volá ťa. 29 Ako to Mária počula, rých­lo vstala a šla k nemu. 30 Ježiš ešte totiž ne­vošiel do dediny, ale bol stále na mies­te, kde mu vy­šla Mar­ta na­proti. 31 Keď Židia, ktorí boli s ňou v dome a po­tešovali ju, videli, že Mária rých­lo vstala a vy­šla von, po­brali sa za ňou, lebo si mys­leli, že od­chádza k hrobu plakať. 32 Keď Mária prišla na mies­to, kde bol Ježiš, a zbadala ho, pad­la mu k nohám a po­vedala: Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat zo­mrel. 33 Keď Ježiš videl, že plače a že plačú aj Židia, ktorí prišli s ňou, za­chvel sa v duchu a vzrušený 34 sa pýtal: Kde ste ho položili? Po­vedali mu: Pane, poď sa po­zrieť! 35 Ježiš za­plakal. 36 Tu po­vedali Židia: Hľa, ako ho mal rád! 37 Nie­ktorí z nich však hovorili: Vari ten, čo ot­voril oči slepému, ne­mohol za­brániť Lazárovej smr­ti? Vzkriesenie Lazára38 Ježiš sa znova rozo­chvel a pri­stúpil k hrobu. Bola to jas­kyňa uzav­retá kameňom. 39 Ježiš po­vedal: Od­vaľte kameň! Mar­ta, ses­tra mŕt­veho, mu po­vedala: Pane, už pách­ne, veď je už štyri dni mŕt­vy! 40 Ježiš jej od­povedal: Ne­povedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu? 41 Od­valili teda kameň. Ježiš po­z­dvihol oči k nebu a po­vedal: Otče, ďakujem ti, že si ma vy­počul. 42 Ja som vedel, že ma vždy vy­počuješ, ale pre zá­stup, ktorý tu stojí, som to po­vedal, aby uverili, že si ma ty po­slal. 43 Keď to po­vedal, zvolal sil­ným hlasom: Lazár, poď von! 44 A mŕt­vy vy­šiel. Nohy a ruky mal ovinuté plát­nom a jeho tvár bola ob­viazaná šat­kou. Ježiš im po­vedal: Roz­viažte ho a nechaj­te ho odísť! Veľrada rokuje o Ježišovi45 Vtedy mnohí zo Židov, ktorí prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho. 46 Nie­ktorí z nich však od­išli k farizejom a poroz­právali im, čo Ježiš urobil. 47 Nato zvolali veľkňazi a farizeji veľradu a po­vedali: Čo robiť? Veď ten­to človek robí mnoho znamení! 48 Ak ho necháme tak, všet­ci v neho uveria, prídu Rimania a zničia nám toto mies­to i národ. 49 Ale jeden z nich, Kaj­fáš, ktorý bol v tom roku veľkňazom, im po­vedal: Vy nič ne­viete 50 a ani nechápete, že je pre vás užitočnejšie, aby zo­mrel jeden človek za ľud, akoby za­hynul celý národ. 51 To však ne­povedal sám od seba, ale ako veľkňaz v tom roku prorokoval, že Ježiš má zo­mrieť za národ. 52 A nielen za národ, ale aj pre­to, aby zhromaždil do­ved­na rozp­týlené Božie deti. 53 A od toho dňa boli roz­hod­nutí, že ho za­bijú. 54 Pre­to sa Ježiš už ne­pohyboval verej­ne medzi Žid­mi, ale od­išiel od­tiaľ do kraja blíz­ko púšte, do mes­ta nazývaného Ef­rajim, a tam sa zdržiaval aj s učeníkmi. 55 Blíz­ko bola židov­ská Veľká noc a mnohí z toho kraja pred Veľkou nocou vy­stupovali do Jeruzalema očis­tiť sa. 56 Hľadali teda Ježiša, a keď po­stávali v chráme, medzi sebou si hovorili: Čo mys­líte? Príde vôbec na sviat­ky? 57 No veľkňazi a farizeji vy­dali nariadenie, že ak sa nie­kto do­zvie, kde je, má to oznámiť, aby ho moh­li chytiť.