Ekumenický › Izaiáš › 65

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Osud dobrých a zlých1 Dal som sa hľadať tým, čo sa na mňa ne­pýtali, dal som sa náj­sť tým, čo ma nehľadali. Tu som, tu som, po­vedal som národu, čo ne­vzýval moje meno. 2 Celý deň som vy­stieral ruky k vzdorovitému ľudu kráčajúcemu za vlast­nými výmys­lami po ces­te, čo nie je dob­rá. 3 K ľuďom, čo ma ustavične ot­vorene provokujú, čo obetujú v záhradách a na teh­lách pália kadid­lo, 4 čo vy­sedávajú v hroboch a nocujú v jaskyniach mŕt­vych, jedávajú bravčové mäso a v nádobách majú vývar z nečistých vecí, 5 čo hovoria: Zo­staň tam, kde si, ne­prib­ližuj sa ku mne, lebo som sa od­delil od teba. Oni sú dymom v mojom nose, ohňom, čo horí po celý deň. 6 Hľa, predo mnou je na­písané: Nebudem mlčať, kým ne­od­platím. Od­platím im mierou vr­chovatou. 7 Vaše hriechy spolu s hriechmi vašich ot­cov, ktorí pálili kadid­lo na vr­choch a na vy­sočinách ma hanili, hovorí Hos­podin, mierou vr­chovatou od­platím ich dáv­ne skut­ky. Požehnanie verných8 Tak­to hovorí Hos­podin: Tak ako sa náj­de mušt v strapci a po­vedia: Ne­znič ho, lebo v ňom je požeh­nanie, tak urobím kvôli svojim služob­níkom, aby nebolo zničené všet­ko. 9 Vy­vediem po­tom­stvo z Jákoba a z Júdu, vlast­níka svojich vr­chov. Budú ich vlast­niť moji vy­volení a moji služob­níci tam budú bývať. 10 Šáron bude pas­tvou pre stáda a údolie Áchor pasien­kom pre dobytok, pre môj ľud, ktorý ma hľadá. 11 Vy, čo ste opus­tili Hos­podina, čo ste za­bud­li na môj svätý vrch, čo ste pre­stierali stôl pre Gáda a nalievali miešané víno pre Meniho, 12 určím vás pod meč, všet­ci sa zhr­bíte na pop­ravu, lebo som volal, ale ne­od­povedali ste, hovoril som, ale ne­počúvali ste, robili ste to, čo po­kladám za zlé, a vy­brali ste si to, čo sa mi ne­páči. 13 Pre­to tak­to hovorí Pán, Hos­podin: Hľa, moji služob­níci budú jesť, ale vy budete hladovať. Hľa, moji služob­níci budú piť, ale vy budete smäd­ní. Hľa, moji služob­níci sa budú radovať, ale vy sa budete han­biť. 14 Hľa, moji služob­níci budú plesať v radosti srd­ca, ale vy budete volať v žalosti srd­ca a budete kvíliť v skrúšenosti ducha. 15 Zanecháte svoje meno ako kliat­bu pre mojich vy­volených. Pán, Hos­podin ťa usmr­tí, ale svojich služob­níkov na­zve iným menom. 16 Kto ťa bude žeh­nať v krajine, bude ťa žeh­nať Bohom, ktorý je ver­ný. Kto bude pri­sahať na krajinu, bude pri­sahať na Boha, ktorý je ver­ný. Budú totiž za­bud­nuté pred­chádzajúce súženia a na­ozaj ukryté pred mojimi očami, 17 lebo hľa, ja tvorím nové nebesia a novú zem, na pred­chádzajúce sa viac nebude spomínať a ani ne­prídu na myseľ. 18 Tešte sa však a ustavične jasaj­te nad tým, čo tvorím, lebo po­zrite, ja tvorím jasajúci Jeruzalem a radujúci sa ľud v ňom. 19 Jasám v Jeruzaleme a radujem sa medzi jeho ľudom, nebude v ňom viac počuť hlas plaču a kvílenia. 20 Nebude tam viac dieťa, čo žije len pár dní, ani starec, ktorý by nezakúsil pl­nosť svojich dní. Mladík zo­mrie ako storočný, ale storočný hriešnik bude pre­kliaty. 21 Budú stavať domy a bývať v nich, budú vy­sádzať vinice a jesť ich plody. 22 Ne­po­stavia, aby iný býval, ne­vysadia, aby iný jedol, lebo vek stromu sa rov­ná veku môj­ho ľudu a prácu svojich rúk budú požívať moji vy­volení. 23 Nebudú sa nadar­mo na­máhať ani nebudú rodiť v stave nečakanej hrôzy, lebo oni a ich po­tom­kovia s nimi sú po­kolením požeh­naných od Hos­podina. 24 Prv ako budú volať, ja od­poviem, do­kiaľ budú hovoriť, budem počúvať. 25 Vlk a baránok sa budú spolu pásť, lev ako vôl bude žrať slamu, ale po­kr­mom hada bude naďalej prach. Nebudú robiť zle a nebudú ničiť na celom mojom svätom vr­chu, hovorí Hos­podin.