Ekumenický › Izaiáš › 64

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

1 ako keď oheň spaľuje raždie a zo­vrie vodu, aby si dal po­znať tvoje meno svojim ne­priateľom. Nech sa trasú pred tebou národy. 2 Keď si robil divy, ne­očakávali sme ich a zo­stúpil si, pred tebou sa vr­chy roz­liali. 3 Od vekov nebolo počuť ani slýchať, ani oko ne­videlo, žeby iný boh ok­rem teba urobil niečo pre toho, kto v neho dúfa. 4 Ty stretáš toho, čo s radosťou koná spravod­livosť a na tvojich ces­tách spomína na teba. Hľa, ty si sa hneval a my sme hrešili, no na od­vekých ces­tách môžeme byť spasení. 5 Všet­ci sme boli ako nečis­tí, všet­ky naše spravod­livé skut­ky boli ako poškvr­nené rúcho, všet­ci sme zväd­li ako lís­tie, naše viny nás od­nášali ako vietor. 6 Ni­kto ne­vzýva tvoje meno, ne­prebúdza sa, aby sa pri­pútal k tebe, lebo si pred nami skryl svoju tvár a nechal si nás v moci našich vín. 7 Teraz však, Hos­podin, ty si náš otec, my sme hlina a ty si náš tvor­ca, všet­ci sme dielom tvojej ruky. 8 Ne­hnevaj sa pri­veľmi, Hos­podin, ne­spomínaj už viac vinu. Hľa, po­zri, všet­ci sme tvoj ľud. 9 Tvoje sväté mes­tá sa stali púšťou, Sion sa stal púšťou a Jeruzalem rumovis­kom. 10 Náš svätý a sláv­ny dom, v ktorom ťa chválili naši ot­covia, stal sa zhorenis­kom a všet­ko, čo nám bolo milé, stalo sa zbúranis­kom. 11 Azda chceš byť po tom všet­kom zdržan­livý? Chceš mlčať a tak veľmi nás ponižovať?