Ekumenický › Izaiáš › 51

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Obnova Siona1 Počúvaj­te ma, vy, čo sa usilujete o spravodlivosť a hľadáte Hos­podina. Po­zrite na skalu, z ktorej ste vy­kresaní a na hĺb­ku stud­ne, z ktorej ste vy­kopaní. 2 Po­zrite na Ab­raháma, vášho ot­ca, a na Sáru, vašu rodičku. Veď bol sám, keď som ho po­volal, požeh­nal a rozm­nožil. 3 Áno, Hos­podin sa zľutúva nad Si­onom, po­tešuje všet­ky jeho zrúcaniny. Jeho púšť zmení na Eden a jeho pu­statinu na Hos­podinovu záh­radu. Jasanie a radosť za­vlád­ne na ňom, vzdávanie vďaky a hlas pies­ne. 4 Po­zor­ne ma počúvaj, môj ľud, národy, dávaj­te po­zor! Veď náuka vy­chádza odo mňa a svoje právo ustanovím za svet­lo národov. 5 Blíz­ko je moja spravod­livosť, vy­chádza moja spása a moje rameno bude súdiť národy. Na mňa budú čakať os­trovy a dúfať budú v moje rameno. 6 Po­z­dvih­nite oči k nebesiam a po­zrite dole na zem, lebo nebesá sa rozp­lynú ako dym a zem sa roz­pad­ne ako odev. Podob­ne po­mrú jej obyvatelia. Moja spása však bude tr­vať naveky a moja spravod­livosť nezanik­ne. 7 Počúvaj­te ma, vy čo po­znáte spravod­livosť, ľud, čo má v srdci moju náuku: Neboj­te sa ľud­skej po­tupy, ich hanenie nech vás ne­ubíja, 8 lebo moľ ich zožerie ako odev a ako vlnu ich zožerie červ. Moja spravod­livosť však bude tr­vať naveky a moja spása z pokolenia na po­kolenie. Volanie o pomoc9 Zo­buď sa, zo­buď sa a ob­leč si moc, rameno Hos­podina! Zo­buď sa ako v dávnych dňoch, ako za starodáv­nych po­kolení! Nie si to ty, čo rozťal Rahaba a pre­bodol draka? 10 Nie si to ty, čo vy­sušil more, vody veľkej priepas­ti, a čo z morskej prie­hl­biny spravil ces­tu na pre­chod vy­kúpeným? 11 Vy­slobodení Hos­podinom sa vrátia a s jasotom prídu na Si­on. Na ich hlavách bude ustavičná radosť, jasanie a radosť ich bude na­sledovať, smútok a vzdychanie pre­stanú. Tešiteľ Hospodin12 Ja, ja som ten, čo vás po­tešuje. Kto si ty, že sa bojíš človeka, ktorý zo­mrie a ľud­ského tvora, čo sa po­minie ako tráva? 13 Za­budol si na Hos­podina, tvoj­ho Tvor­cu, ktorý rozo­strel nebesá a založil zem. Trasieš sa ne­us­tále, celý deň pred hnevom utláčateľa, ktorý sa pri­pravuje nivočiť. Kde je však zlosť utláčateľa? 14 Spútaný sa náh­le oslobodí, nezom­rie v jame a nebude mu chýbať chlieb. 15 Ja som Hos­podin, tvoj Boh, ktorý víri more, takže sa vlny búria. Hos­podin zá­stupov je jeho meno. 16 Svoje slová vložím do tvojich úst a schovám ťa v tieni svojej ruky, aby som upev­nil nebesá, založil zem a po­vedal Si­onu: Ty si môj ľud. 17 Pre­buď sa, pre­buď sa, vstávaj, Jeruzalem, ktorý si z ruky Hos­podina pil z kalicha jeho hnevu, pil si a vy­práz­dnil si omam­ný po­hár. 18 Zo všet­kých synov, ktorých splodil, niet toho, kto by ho viedol. Zo všet­kých synov, ktorých vy­choval, niet toho, čo by ho držal za ruku. 19 Tieto dve veci ťa za­stih­li. Kto smúti za tebou? Skaza, pus­tošenie, hlad a meč. Kto ťa môže po­tešiť? 20 Tvoji synovia bez­moc­ne ležia, na rohu každej ulice ako an­tilopy v sieti, pl­ní Hos­podinov­ho hnevu a kar­hania tvoj­ho Boha. 21 Pre­to počuj toto, ty po­korený a opojený, nie však vínom. 22 Tak­to hovorí tvoj Pán, Hos­podin, tvoj Boh, ktorý bráni svoj ľud: Hľa, beriem z tvojej ruky omam­ný po­hár a kalich svoj­ho hnevu. Už z neho nebudeš piť. 23 Vložím ho do ruky tvojich trýz­niteľov, ktorí ti hovorili: Sk­loň sa, aby sme prešli! Zo svoj­ho chrb­ta si spravil pod­lahu ako ulicu pre chod­cov.