Ekumenický › Izaiáš › 5

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Pieseň o vinici1 Za­spievam svoj­mu milému pieseň môj­ho milého o jeho vinici. Vinicu mal môj milý na úrod­nom úbočí. 2 Skyp­ril ju, vy­zbieral z nej kamenie, vy­sadil ju viničom, v strede po­stavil vežu a do skaly vy­tesal lis. Po­tom čakal, že za­rodí hroz­no, ale za­rodila plán­ky. 3 Teraz však, obyvateľ Jeruzalema a muž Jud­ska, roz­súďte medzi mnou a mojou vinicou! 4 Čo som ešte mal urobiť pre svoju vinicu, a ne­urobil som? Čakal som, že za­rodí hroz­no, prečo teda za­rodila plán­ky? 5 Teraz vám chcem oznámiť, čo urobím svojej vinici: zvalím jej plot, aby ju spás­li, zrútim jej ohradu, aby ju pošliapali. 6 Skon­cujem s ňou. Nebude orezávaná, ani okopávaná, takže vzíde tŕnie a bodľačie, aj ob­lakom pri­kážem, aby ju nek­ropili dažďom. 7 Veď vinicou Hos­podina zá­stupov je dom Iz­raela, mužovia Jud­ska sú jeho milovaným sadom. Čakal na právo — a hľa, kr­vi­prelievanie, na spravod­livosť — a hľa, volanie o pomoc. Šestoro beda8 Beda tým, čo hromadia dom na dom a pole k poľu pri­pájajú, takže niet mies­ta a sami zo­stanete bývať upro­stred krajiny! 9 V ušiach mi znie prísaha Hos­podina zá­stupov: Veru, mnohé domy spust­nú, a tie veľké a krás­ne zo­stanú ne­obývané. 10 Desať jutár vinice urodí jeden bat a chómer osiva prinesie éfu. 11 Beda tým, čo sa včas­ráno zháňajú za opoj­ným nápojom, až do zo­tmenia ich roz­paľuje víno! 12 Citara, har­fa, bubon, flau­ta i víno — ich hos­tiny; na skut­ky Hos­podina nehľadia a dielo jeho rúk ne­vidia. 13 Takže môj ľud pôj­de do zajatia pre svoju ne­vedomosť, jeho urodzení zo­mrú od hladu a po­spolitý ľud umorí smäd. 14 Pre­to pod­svetie ot­vorí svoje hrd­lo, na­pl­no rozt­vorí svoju tlamu a zo­stúpia doň vznešení i po­spolitý ľud, tí, čo sú hluční a jasajú. 15 Tak bude človek po­korený, každý bude ponížený, oči po­výšených sa sk­lopia. 16 Pri súde bude po­výšený Hos­podin zá­stupov, Svätý, Boh ukáže svoju svätosť v spravodlivosti. 17 Ako na svojej pas­tve sa budú pásť barán­ky, ovce sa budú sýtiť medzi ru­inami. 18 Beda tým, čo si trest priťahujú ne­právosťou a hriech vlečú po­v­raz­mi na vozoch! 19 Hovoria: Nech sa ponáhľa, nech urých­li svoje dielo, aby sme ho videli! Nech sa pri­blíži a príde roz­hod­nutie Svätého Iz­raela, nech ho spoz­náme! 20 Beda tým, čo zlé nazývajú dob­rým a dob­ré zlým, čo tmu po­kladajú za svet­lo a svet­lo za tmu, hor­ké po­kladajú za slad­ké a slad­ké za hor­ké. 21 Beda tým, čo sú vo vlast­ných očiach múd­ri a sami pred sebou roz­um­ní! 22 Beda hr­dinom v pití vína a silákom v miešaní opoj­ných nápojov, 23 ktorí za ú­platok vy­hlásia zločin­ca za ne­vin­ného a za od­menu od­nímu právo od spravod­livých! 24 Lebo ako jazyky ohňa stravujú plevy a seno sa stráca v plameni, tak zhnije ich koreň a ich kvet vzliet­ne ako prach, pre­tože od­miet­li po­učenie Hos­podina zá­stupov a opo­vr­h­li rečou Svätého Iz­raela. Príchod vzdialeného nepriateľa25 Pre­to vzplanul Hos­podinov hnev proti vlast­nému ľudu, vy­strel proti nemu svoju ruku a ud­rel ho. Hory sa budú triasť a mŕt­vol bude ako smetí na uliciach. Na­priek všet­kému sa ne­od­vracia jeho hnev, jeho ruka je ešte vy­stretá. 26 Po­tom vztýči znak ďalekému národu, za­pís­ka naň od končín zeme, a hľa, príde náh­le, rých­lo. 27 Ni­kto v ňom nie je unavený ani sa ne­pot­kýna, ne­spí, ani ned­rieme, opasok na jeho bed­rách sa nerozop­ne, ani remienok na obuvi sa neroz­trh­ne. 28 Jeho šípy sú os­tré, všet­ky luky na­pnuté, kopytá jeho koní sú ako kremeň a jeho kolesá ako vích­rica. 29 Rev má ako levica, reve ako levíčatá, ručí, uchytí korisť, od­nesie ju a nik mu ju ne­vy­trh­ne. 30 V ten deň bude nad ním hučať ako hukot mora. Po­zrite na zem, hľa, hus­tá tma aj svet­lo sa za­tmie v jej mrákave!