Ekumenický › Izaiáš › 49

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Druhá pieseň o Hospodinovom služobníkovi1 Počúvaj­te ma, os­trovy, dávaj­te po­zor, národy zďaleka. Hos­podin ma po­volal od mater­ského lona, od života mat­ky ma volal mojím menom. 2 Urobil mi ús­ta ako os­trý meč, v tieni svojej ruky ma skryl. Urobil ma os­trým šípom a skryl ma do svoj­ho tul­ca. 3 Po­vedal mi: Si môj služob­ník, Iz­rael, tebou sa os­lávim. 4 Ja som však po­vedal: Dar­mo som sa na­máhal, már­ne a zbytočne som mr­hal svojou silou. A pred­sa je moje právo u Hospodina a moja od­mena u môjho Boha. 5 Nato však hovorí Hos­podin, ktorý si ma od mater­ského lona stvár­nil za služob­níka, aby sa Jákob vrátil k nemu a Iz­rael pri ňom zhromaždil. Som os­lávený v očiach Hos­podina a môj Boh sa mi stal silou. 6 Po­vedal: To je málo, že si mojím služob­níkom, aby si po­vzniesol Jákobove kmene a pri­viedol späť za­chránených Iz­raela. Ustanovujem ťa za svet­lo národov, aby si bol mojou spásou až do končín zeme. 7 Tak­to Hos­podin, vy­kupiteľ Iz­raela, jeho Svätý hovorí opo­vr­hnutému, národ­mi od­vr­hnutému ot­rokovi panov­níkov: Králi to uvidia a vstanú, kniežatá sa sklonia kvôli Hos­podinovi, ktorý je ver­ný, kvôli svätému Iz­raela, ktorý ťa vy­volil. 8 Tak­to hovorí Hos­podin: V čase priaz­ne ti od­poviem a v deň spásy ti po­môžem. Ochránim ťa a ustanovím ťa za zmluvu národa, aby si po­z­dvihol krajinu a vrátil spus­tošené dedičs­tvo. 9 Aby si po­vedal väzňom: Vy­j­dite! A tým, čo sú v tme: Ukážte sa! Po­zdĺž ciest sa budú pásť a na všet­kých holiach budú mať pas­tvu. 10 Nebudú hlad­ní ani smäd­ní, ne­zničí ich úpal ani sln­ko, lebo ten, čo sa nad nimi zľutoval, bude ich viesť a pri prameňoch vôd ich na­pojí. 11 Každý vrch pre­mením na ces­tu a moje chod­níky sa vy­výšia. 12 Hľa, títo pri­chádzajú zďaleka, tam­tí od severu a západu a tí zasa z krajiny Siním. 13 Plesaj­te, nebesá, jasaj, zem, plesaním za­znej­te, vr­chy, lebo Hos­podin po­tešil svoj ľud, zľutoval sa nad svojimi poníženými. Útecha pre Sion14 Sion však po­vedal: Hos­podin ma opus­til, Pán na mňa za­budol. 15 Či môže za­bud­núť žena na svoje ne­mluvňa a nezľutovať sa nad synom svoj­ho lona? Keby aj na neho za­bud­la, ja na teba nezabud­nem. 16 Do dlaní som si ťa vy­ryl, tvoje hrad­by mám stále pred sebou. 17 Náh­le došli tvoji stavitelia a tí, čo ťa búrali a pus­tošili, od­išli od teba. 18 Po­ob­zeraj sa do­okola a hľaď: Všet­ci sa zhromaždili a prišli k tebe. Ako žijem — znie výrok Hos­podina — všet­kých si dáš na seba ako oz­dobu, opášeš sa nimi ako ne­ves­ta. 19 Lebo tvoje zrúcaniny, rumovis­ká, tvoja spus­tošená krajina bude od­teraz tes­ná pre obyvateľov, tí, čo ju ničili, sa vzdialia. 20 Znova a znova ti budú na­hlas hovoriť synovia, o ktorých si prišla: Tes­né mi je to mies­to. Ustúp mi, aby som sa mohol usadiť. 21 Po­vieš si: Kto mi len tých­to porodil? Bola som bez­det­ná a ne­plod­ná, zajatá a od­vlečená. Ktože ich vy­choval? Hľa, ja som zo­stala sama, kde boli títo? 22 Tak­to hovorí Pán, Hos­podin: Hľa, zdvih­nem svoju ruku k národom, k ľuďom po­z­dvih­nem svoju zá­stavu. Tvojich synov prinesú v náručí a tvoje dcéry donesú na pleciach. 23 Králi budú tvojimi pes­tún­mi a ich kňažné tvojimi doj­kami. Tvárou na zemi sa budú koriť pred tebou, budú lízať prach tvojich nôh a ty spoz­náš, že ja som Hos­podin, ktorý nedopus­tí, aby boli za­han­bení tí, čo v neho dúfajú. 24 Či možno vziať korisť hr­dinovi? Možno vy­slobodiť toho, čo zajal násil­ník? 25 Hos­podin však hovorí tak­to: Vez­me sa, čo si ukoris­til hr­dina a korisť násil­níka bude vy­slobodená. Ja budem viesť spor s tým, čo sa sporí s tebou a ja vy­slobodím tvojich synov. 26 Tvojich tyranov na­kŕmim ich telom, ako muštom sa opoja vlast­nou kr­vou. Tak sa každý do­zvie, že ja som Hos­podin, tvoj vy­sloboditeľ a vy­kupiteľ, Jákobov moc­ný.