Ekumenický › Izaiáš › 48

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Minulé a budúce veci1 Čuj toto, Jákobov dom, — tí, čo sa volajú Iz­rael, čo vy­šli z lona Júdu, tí, čo pri­sahajú na meno Hos­podina a chvália Boha Iz­raela, ale nie v pravde a spravod­livos­ti. 2 Volajú sa podľa svätého mes­ta, spoliehajú sa na Boha Iz­raela, ktorý sa volá Hos­podin zá­stupov. 3 Pred­chádzajúce veci som oznámil už dáv­no, vy­šli z mojich úst, dal som ich vedieť. Konal som náh­le a spl­nili sa. 4 Vedel som, že si za­tvr­dený, šľachou zo železa je tvoja šija a tvoje čelo je z bronzu. 5 Oznámil som ti to už dáv­no. Skôr než sa tak stalo, dal som ti to vedieť, aby si ne­povedal: Urobila to moja mod­la a tak to pri­kázali ob­raz a socha, ktoré som utvoril. 6 Počul si to, všim­ni si všet­ko! Či práve vy to ne­máte oznamovať? Od­teraz ti zves­tujem nové a skryté veci, o ktorých ne­vieš. 7 Teraz sa tvoria, nie od­dáv­na, pred­tým si o nich ne­počul, aby si ne­povedal: Hľa, vedel som o nich. 8 Ani si ne­počul, ani si ne­vedel, od­dáv­na si si ne­ot­voril uši. Veď som vedel, že si veľmi ne­ver­ný a od mater­ského lona sa voláš vzbúren­com. 9 Pre svoje meno odďaľujem svoj hnev a kvôli svojej sláve umierňujem sa voči tebe, aby som ťa ne­zničil. 10 Hľa, čis­til som ťa, ale nie ako strieb­ro, skúšal som ťa v peci biedy. 11 Kvôli sebe, len kvôli sebe to urobím. Veď ako by sa moh­lo znes­vätiť moje meno? Svoju slávu inému nedám. Povolanie Kýra12 Počúvaj ma, Jákob a Iz­rael, môj po­volaný: Ja som to, ja som pr­vý a ja som aj po­sled­ný. 13 Veď moja ruka založila zem a moja pravica roz­tiah­la nebesia. Ja na ne za­volám a oni naraz po­vs­tanú. 14 Zhromažďuj­te sa všet­ci a čuj­te: Kto z nich to oznámil? Koho miluje Hos­podin, toho túžbu vy­pl­ní na Babylone a na po­tom­koch Chal­dejov. 15 Ja, ja som hovoril a po­volal som ho, pri­viedol som ho a on urobí svoju ces­tu ús­pešnou. 16 Poďte ku mne a počuj­te toto: Ni­kdy som nehovoril v skrytosti. Od času, čo sa tak deje, som pri tom. A teraz Pán, Hos­podin po­slal mňa a svoj­ho Ducha. 17 Tak­to hovorí Hos­podin, tvoj vy­kupiteľ, Svätý Iz­raela: Ja som Hos­podin, tvoj Boh. Učím ťa, čo ti osoží, vediem ťa po ces­te, ktorou máš ísť. 18 Keby si si všímal moje roz­kazy, tvoj po­koj by bol ako rieka a tvoja spravod­livosť ako mor­ské vl­ny. 19 Tvoj­ho po­tom­stva by bolo ako pies­ku a plodov tvoj­ho lona ako jeho zrniek. Nebolo by vy­hubené ani zničené jeho meno predo mnou. 20 Vy­j­dite z Bábelu a uj­dite z Chaldejska. Jasavým hlasom to oznamuj­te a hlásaj­te, roz­nes­te to až do končín zeme, hovor­te: Hos­podin vy­kúpil svoj­ho služob­níka Jákoba. 21 Ne­tr­peli smädom, keď ich viedol po púšti, dal pre nich vy­vierať vodu zo skaly, rozštiepil skalu a vy­strek­la voda. 22 Niet po­koja! , hovorí Hos­podin bez­božným.