Ekumenický › Izaiáš › 47

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Súd nad Babylonom1 Zo­stúp a sad­ni si do prachu, pan­na, dcéra Bábela. Sad­ni si na zem, bez trónu, dcéra Chal­dejov. Lebo nebudú ťa viac volať nežná a jem­ná. 2 Vez­mi mlyn­ské kamene a meľ múku. Od­haľ si závoj, vy­hrň si sukňu, ob­naž lýt­ka a pre­broď rieky. 3 Od­halí sa tvoja na­hota a ukáže sa aj tvoja han­ba. Vy­konám po­mstu a nik sa ne­po­staví proti mne. 4 Meno nášho vy­kupiteľa je: Hos­podin zá­stupov, Svätý Iz­raela. 5 Seď ticho a uchýľ sa do tmy, dcéra Chal­dejov, lebo ťa viac nebudú volať: Pani kráľovs­tiev. 6 Hneval som sa na tvoj ľud, znes­vätil som svoje dedičs­tvo a dal som ti ich do rúk, ne­zmilovala si sa nad nimi, aj star­cov si veľmi zaťažila svojím jar­mom. 7 Ty si po­vedala: Stále budem paňou. Ne­vzala si si to k srdcu, ne­pamätala si na budúc­nosť. 8 Teraz počuj toto: Ó nežná, ty, čo tróniš v bezpečí, čo si mys­líš: Ja a nik iný. Nezos­tanem vdovou a ne­spoz­nám stratu detí. 9 Oboje ťa pos­tih­ne v okamihu, v jeden deň: strata detí aj vdov­stvo ťa ú­pl­ne za­siah­nu na­priek mnohým tvojim čarom a pri veľkej sile tvojich kúzel. 10 Spoliehala si sa na svoju zlobu. Po­vedala si: Ni­kto ma ne­vidí. Tvoja múd­rosť a tvoje vedomos­ti, tie ťa zvied­li. Mys­lela si si: Ja a ni­kto iný. 11 Príde na teba nešťas­tie, ne­poz­náš však jeho pôvod. Do­pad­ne na teba skaza, ne­môžeš sa jej zbaviť. Záhuba príde na teba tak náh­le, že sa ani nenaz­dáš. 12 Po­stav sa so svojimi čarami a s množstvom svojich kúziel, ktorými si sa unúvala od mlados­ti! Možno sa ti to podarí, azda mi naženieš strach. 13 Si unavená z tvojich mnohých rad­cov, nech sa teda po­stavia. Nech ti po­môžu tí, čo po­zorujú nebo a sledujú hviez­dy. Tí, čo mesiac čo mesiac oznamujú, čo má prísť na teba. 14 Hľa, budú ako pleva, oheň ich spáli. Nezach­ránia si život od plameňov, lebo to nie je uhlie na zo­hrievanie ani svet­lo, pri ktorom si možno po­sedieť. 15 Tak sa ti stane s tými, o ktorých si sa starala, s ktorými si ob­chodovala od mlada. Každý sa po­berie svojou ces­tou, nebude toho, kto by ťa za­chránil.