Ekumenický › Izaiáš › 42

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Prvá pieseň o Hospodinovom služobníkovi1 Hľa, môj služob­ník, pod­porujem ho, môj vy­volený, ktorého som si obľúbil. Svoj­ho Ducha som vložil na neho, prinesie právo národom. 2 Nebude kričať ani ne­zvýši hlas, nedá počuť svoj hlas na ulici. 3 Nalomenú trs­tinu nedolomí, has­núci knôtik nedohasí, podľa prav­dy bude súdiť. 4 Ne­ochab­ne a ne­pod­lomí sa, kým nezaloží právo na zemi. Na jeho náuku čakajú os­trovy. 5 Tak­to hovorí Boh, Hos­podin, ktorý stvoril nebesá, roz­vinul ich a rozp­re­strel zem s jej poras­tom, dáva na nej dych ľudu a vzduch tým, čo po nej chodia: 6 Ja, Hos­podin som ťa po­volal v spravodlivosti, uchopil som ťa za ruku, stvár­nil som ťa a urobil som ťa zmluvou ľudu, svet­lom po­hanov, 7 aby sa slepým ot­vorili oči, aby väz­ni boli vy­vedení zo žalára a z väznice tí, čo sedia v temnote. 8 Ja som Hos­podin, to je moje meno. Svoju slávu nedám inému ani svoju chválu mod­lám. 9 Hľa, pr­vé veci sa spl­nili, ja však oznamujem nové, zves­tujem ich skôr, ako vy­klíčia. Nová pieseň10 Vy, čo sa plavíte po mori, aj všet­ko, čo ho na­pĺňa, os­trovy a ich obyvatelia, spievaj­te Hos­podinovi novú pieseň a jeho chválo­spev od končín zeme. 11 Nech jasá púšť s jej mes­tami i osady s obyvateľmi Kédaru, nech plesajú obyvatelia Sely, nech jasajú z vrcholu hôr. 12 Nech vzdávajú česť Hos­podinovi a jeho chválu nech oznámia os­trovom. 13 Hos­podin vy­stúpi ako bohatier, roz­hor­lí sa ako bojov­ník, hlas­no volá, kričí do boja a vr­há sa na ne­priateľov. Pán bude viesť slepých14 Bol som ticho od­dáv­na, mlčal som, pre­máhal som sa. Budem kričať, ako tá, čo rodí, vzdychať a lapať po dychu zároveň. 15 Spus­toším vr­chy a kop­ce, vy­suším všet­ku ich zeleň, rieky zmením na os­trovy a močiare vy­suším. 16 Slepých budem viesť po ces­te im ne­známej, budem ich viesť po ne­známych chod­níkoch. Pred nimi pre­mením tmu na svet­lo, hr­boľaté ces­ty na rovinu. To sú veci, ktoré urobím a ne­od­stúpim od nich. 17 Ustúpia späť a za­pýria sa han­bou tí, čo sa spoliehajú na mod­ly, a tí, čo hovoria liatym sochám: Vy ste naši bohovia. 18 Počúvaj­te hluchí, slepí ot­vor­te oči, aby ste videli. 19 Kto je slepý, ak nie môj služob­ník? Kto je hluchý ako môj po­sol, ktorého po­sielam? Kto je slepý ako môj obľúbenec a hluchý ako služob­ník Hos­podina? 20 Videl si mnohé veci, ale ne­všimol si si ich, a pri ot­vorených ušiach si ne­počul. 21 Hos­podinovi sa za­páčilo pre svoju ver­nosť zveľadiť a os­láviť svoju náuku. 22 Je to však ľud olúpený a oz­bíjaný. Všet­ci sú chytení v jamách a ukrytí vo väz­niciach, stali sa korisťou a niet vy­sloboditeľa, sú lupom a nik ne­povie: Vráť ich. 23 Kto z vás to sluchom za­chytil a spozor­nel, aby počúval, čo na­stane? 24 Kto vy­dal ako korisť Jákoba a Iz­rael lupičom? Či to nebol Hos­podin, proti ktorému sme hrešili? Ale oni nech­celi kráčať po jeho ces­tách a ne­počúvali jeho náuku. 25 Pre­to vy­lial na Iz­rael svoj roz­horčený hnev a voj­nové násilie, pálil ho zo všet­kých strán, ale on nechápal, spaľoval ho, no ne­uvažoval o tom.