EkumenickýIzaiáš37

Izaiáš

Izaiáš povzbudzuje kráľa1 Keď si to kráľ Chiz­kija vy­počul, roz­tr­hol si šaty, ob­liekol si vrecovinu a šiel do Hos­podinov­ho domu. 2 Po­tom po­slal správ­cu paláca El­jákima, pisára Šeb­nu a starších z kňazov ob­lečených do vrecoviny k prorokovi Izai­ášovi, synovi Ámoca. 3 Po­vedali mu: Tak­to hovorí Chiz­kija: Ten­to deň je deň úz­kos­ti, tres­tu a han­by, lebo deti sú pri­pravené vy­j­sť z lona, ale niet sily na pôrod. 4 Možno Hos­podin, tvoj Boh, počuje slová rabšaka, ktorého po­slal asýr­sky kráľ, jeho pán, aby po­tupil živého Boha, a po­tres­tá ho za slová, ktoré počul Hos­podin, tvoj Boh. Po­mod­li sa za zvyšok, ktorý tu ešte je. 5 Keď prišli služob­níci kráľa Chiz­kiju k Izaiášovi, 6 ten im po­vedal: Toto po­vedz­te svoj­mu pánovi: Tak­to hovorí Hos­podin: Ne­maj strach z rečí, čo si počul, ktorými sa mi rúhali pod­riadení asýr­skeho kráľa. 7 Hľa, ja vkladám do neho ducha, že keď počuje správu, vráti sa do svojej krajiny a dám mu pad­núť mečom vo vlast­nej krajine. 8 Keď sa rabšake vrátil, našiel asýr­skeho kráľa bojovať proti Lib­ne; do­počul sa totiž, že od­tiahol z Lakíša. 9 O kúšskom kráľovi Tir­hakovi počul: Vy­tiahol do boja proti tebe! Keď sa do­zvedel, po­slal k Chizkijovi po­slov s odkazom: 10 Jud­skému kráľovi Chiz­kijovi po­vedz­te toto: Nech ťa ne­s­klame tvoj Boh, v ktorého dúfaš, keď hovoríš, že Jeruzalem sa nedos­tane do rúk asýr­skeho kráľa. 11 Sám si počul, čo urobili asýr­ski králi všet­kým krajinám, keď vy­konali na nich voj­novú kliat­bu. A ty by si mal byť vy­slobodený? 12 Či bohovia tých národov, ktorým prinies­li skazu moji ot­covia, moh­li vy­slobodiť Gózan, Cháran, Recef, synov Edenu v Telassáre? 13 Kde je kráľ Chamátu, kráľ Ar­pádu a kráľ mes­ta Sefar­vajimu alebo Hény a Iv­vy? Chizkijova modlitba14 Chiz­kija pre­vzal pís­mo z ruky po­slov, prečítal ho, po­tom vy­stúpil do Hos­podinov­ho domu a rozp­re­strel ho pred Hos­podinom. 15 A Chiz­kija sa mod­lil k Hospodinovi tak­to: 16 Hos­podin zá­stupov, Boh Iz­raela, ktorý tróniš nad cherub­mi! Ty jediný si Boh nad všet­kými kráľov­stvami zeme, ty si utvoril nebesia i zem. 17 Hos­podin, na­kloň svoje ucho a počúvaj! Hos­podin, ot­vor svoje oči a po­zri; počuj všet­ky San­cheríbove slová, ktoré od­kázal, aby sa rúhal živému Bohu. 18 Vskut­ku, Hos­podin, asýr­ski králi zničili všet­ky krajiny a ich zem. 19 Ich bôžikov po­hádzali do ohňa, lebo oni nie sú Boh, ale sú dielo ľud­ských rúk, drevo a kameň, pre­to ich moh­li zničiť. 20 Tak teda, Hos­podin, náš Boh, vy­sloboď nás z jeho ruky, nech všet­ky kráľov­stvá zeme po­znajú, že ty, Hos­podin, si jediný. Izaiáš oznamuje záchranu21 Vtedy Izai­áš, Ámocov syn, po­slal Chiz­kijovi od­kaz: Tak­to hovorí Hos­podin, Boh Iz­raela: Prosil si ma kvôli asýr­skemu kráľovi San­cheríbovi. 22 Toto je slovo, ktoré po­vedal Hos­podin o ňom: Po­hŕda tebou, po­smieva sa ti, dcéra Si­ona, po­kyvuje za tebou hlavou, dcéra jeruzalem­ská. 23 Komu si sa rúhal a po­smieval? Proti komu si zvyšoval svoj hlas a pyšne dvíhal svoje oči? Proti Svätému Iz­raela! 24 Pro­stred­níc­tvom svojich sluhov si sa rúhal svoj­mu Pánovi a po­vedal si: S množstvom svojich vozov som vy­stúpil na naj­vyššie vr­chy, na naj­vzdialenejšiu časť Libanona. Zoťal som jeho vy­soké céd­re, jeho vy­berané cyp­rusy. Vy­stúpil som na jeho naj­vyšší končiar a do jeho hus­tého lesa. 25 Kopal som a pil som vodu, šľapajami nôh som vy­sušil všet­ky rieky Egyp­ta. 26 Ne­počul si o tom? Od­dáv­na som to pri­pravoval. Od dáv­nych dní som to za­mýšľal a teraz som to uskutočnil: pre­to si mohol zmeniť opev­nené mes­tá na spust­nuté zrúcaniny. 27 Ich obyvatelia boli bez­moc­ní, trias­li sa a vy­šli na han­bu, boli ako poľná tráva, ako čer­stvá zeleň, ako burina na strechách, čo uschne skôr, než vy­ras­tie. 28 Ja viem o tvojom od­počin­ku, o tvojom príchode i od­chode, aj o tom, ako si zúril proti mne. 29 Pre­tože si zúril proti mne a tvoja nadutosť sa mi do­stala do uší, vložím ti do nosa svoj krúžok a do úst svoju uzdu a pri­vediem ťa späť po ces­te, ktorou si šiel. 30 A toto bude znamením: Ten­to rok budete jesť, čo vy­ras­tie bez sej­by, druhý rok, čo vy­ras­tie nadivoko, ale na tretí rok sej­te a žnite, saďte vinice a jedz­te ich ovocie. 31 Zvyšok Júdov­ho domu, ktorý zo­stal, dole za­pus­tí korene a hore prinesie ovocie. 32 Lebo z Jeruzalema vzíde zvyšok a z vrchu Sion zo­statok tých, čo prežili. Vy­koná to hor­livosť Hos­podina zá­stupov. 33 Pre­to tak­to hovorí Hos­podin o asýrskom kráľovi: Ne­vk­ročí do toh­to mes­ta, ani šíp ta ne­vy­strelí, ani štítom naň nezaútočí, ani val proti nemu ne­na­sype. 34 Vráti sa po ces­te, ktorou prišiel, ale do toh­to mes­ta ne­vk­ročí — znie výrok Hos­podina. 35 Budem brániť toto mes­to, aby som ho za­chránil kvôli sebe samému a kvôli Dávidovi, svoj­mu služob­níkovi. 36 Vtedy vy­šiel Hos­podinov an­jel a v asýrskom tábore po­zabíjal sto­osem­desiat­päťtisíc ľudí. Keď ráno ľudia vstali, všade boli samé mŕt­voly. 37 Po­tom sa asýr­sky kráľ San­cheríb po­bral a vrátil sa bývať do Ninive. 38 Keď sa raz klaňal v chráme svoj­ho boha Nis­roka, jeho synovia Ad­ram­melek a Sarecer ho za­bili mečom a sami utiek­li do krajiny Ararat. Po ňom panoval jeho syn Esar-Chad­dón.

EkumenickýIzaiáš37

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček