Ekumenický › Hozeáš › 4

Hozeáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14

Súd nad kňazmi1 Počúvaj­te slovo Hos­podina, Iz­raeliti! Hos­podin vedie spor s obyvateľmi krajiny, lebo niet ver­nos­ti, milo­sr­den­stva ani po­znania Boha v krajine. 2 Pre­klínanie, pod­vody, vraždy, krádeže a cudzoložs­tvo prelomili svoje hrádze: všade je samá krv. 3 Pre­to smúti krajina, lebo ochabuje všet­ko, čo v nej pre­býva: divá zver aj nebes­ké vtác­tvo, do­kon­ca aj mor­ské ryby hynú. 4 Nech ni­kto ne­vedie s nikým spor a nech ni­kto ni­koho ne­od­sudzuje! To s tebou mám spor, kňaz! 5 Ty sa po­tkýnaš vo dne a aj prorok sa s tebou po­tkýna v noci. Ničíš svoj ľud — 6 môj ľud je zničený pre ne­vedomosť. Keďže ty si od­mietol po­znanie, od­mietam ťa ako svoj­ho kňaza. Za­budol si na zákon svoj­ho Boha, ja tiež za­bud­nem na tvojich po­tom­kov — 7 o čo viac sa množia, o to viac hrešia proti mne. Ich dôs­toj­nosť zmením na po­tupu! 8 Kŕmia sa hriechom môj­ho ľudu a túžia po jeho vine. 9 Ako bude s ľudom, tak bude aj s kňazom. Po­tres­tám ho za jeho ces­ty a od­platím mu jeho skut­ky. 10 Budú jesť, ale ne­na­sýtia sa, budú smil­niť, ale nerozm­nožia sa, lebo opus­tili Hos­podina 11 v prospech smils­tva. Víno a mušt odo­berajú roz­um môj­mu ľudu, 12 do­pytuje sa svoj­ho dreva a jeho palica mu dáva rady, lebo duch smils­tva ich zvádza z cesty a oni sa smil­nením od­vracajú od svoj­ho Boha. 13 Na temene vr­chov prinášajú obety, na výšinách pália kadid­lo — pod dubom, topoľom a cerom, lebo ich tieň je príjem­ný; pre­to vaše dcéry smil­nia a vaše snúbenice páchajú cudzoložs­tvo. 14 Ne­pot­res­tám však za to ani vaše dcéry, ani vaše snúbenice, lebo muži chodia do ú­strania so smil­nými ženami a s kultovými ne­vies­t­ka­mi prinášajú obety. Ľud, ktorý to nechápe, bude zničený. 15 Ak smil­níš ty, Iz­rael, nech sa ne­previňuje Júda. Nechoďte do Gil­gálu, ne­putuj­te do Bét-Ávenu, ne­prisahaj­te: Na živého Hos­podina pri­sahám! 16 Ako vzdorovitá jalovica vzdoruje Iz­rael, má ho azda Hos­podin pásť na rozľah­lej pas­tvine ako barán­ka? 17 Ef­rajim je spolčený s modlami, nechaj ho; 18 ich hos­tiny sa po­minuli. Ne­us­tále smil­nil, v hriešnej lás­ke mal opakovanú záľubu; po­tupa pre­výšila ich pýchu. 19 Vietor ho za­balí do svojich krídel a ponesie han­bu za svoje obety.