Ekumenický › 1. Mojžišova › 39

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Jozef a Pótifarova žena1 Keď Jozefa od­vied­li do Egyp­ta, kúpil ho od Iz­maelitov, ktorí ho ta do­vied­li, Egypťan Pótifar, faraónov dvoran, veliteľ teles­nej stráže. 2 Hos­podin bol však s Jozefom, takže sa mu darilo a zo­stal v dome egypt­ského pána. 3 Jeho pán videl, že Hos­podin je s ním a že ho pri každej práci požeh­náva. 4 Jozef zís­kal jeho priazeň a slúžil mu. Pótifar ho ustanovil za správ­cu svoj­ho domu a zveril mu do správy všetok svoj majetok. 5 Od­vtedy, čo ho Egypťan ustanovil za správ­cu svoj­ho domu, so všet­kým, čo mal, Hos­podin požeh­nával dom Egypťana pre Jozefa. Hos­podinovo požeh­nanie spočívalo na všet­kom, čo mal v dome i na poli. 6 Všet­ko, čo mal, zveril teda Jozefovi a ok­rem chleba, ktorý jedával, ne­staral sa o nič. Jozef bol pek­ne uras­tený a mal krás­ny vzhľad. 7 Po tých­to udalos­tiach sa žena jeho pána za­hľadela do Jozefových očí a naliehala naňho: Ľah­ni si ku mne! 8 On však odo­prel a žene svoj­ho pána po­vedal: Po­zri, kým som tu ja, môj pán sa v dome o nič ne­stará, lebo všetok svoj majetok zveril mne. 9 V tomto dome ma ni­kto ne­prevyšuje. Pán si ok­rem teba nič ne­vyh­radil pre seba, lebo ty si jeho žena. Ako by som teda mohol spáchať takú veľkú ne­právosť a zhrešiť proti Bohu?! 10 Hoci den­noden­ne Jozefa na­hovárala, ne­pos­lúchol ju, aby si k nej ľahol a bol s ňou. 11 Keď však jed­ného dňa prišiel konať svoju ob­vyk­lú prácu, z domácich nebol ni­kto doma. 12 Ona ho chytila za plášť a po­vedala: Ľah­ni si ku mne! On jej však nechal plášť v ruke, vy­behol von a utiekol. 13 Keď videla, že jej nechal plášť v ruke a utiekol von, 14 za­volala služob­níc­tvo a po­vedala: Po­zrite, do­vied­li nám Heb­reja, aby nás ob­rátil na po­smech. Prišiel a chcel si ku mne ľah­núť; pre­to som začala kričať. 15 Keď počul, že zvyšujem hlas, nechal pri mne svoj plášť. Vy­behol a ušiel. 16 Ona nechala ležať jeho plášť pri sebe, kým pán ne­prišiel domov. 17 Aj jemu po­vedala to is­té: Heb­rej­ský sluha, ktorého si k nám pri­viedol, prišiel si zo mňa urobiť po­smech. 18 Keď som začala kričať, nechal svoj plášť pri mne a ušiel. 19 Keď Jozefov pán počul slová svojej ženy, ktorá ho pre­sviedčala: Ako vravím, toto mi urobil tvoj ot­rok, náram­ne sa roz­hneval. 20 Jozefa dal chytiť a vrh­núť do žalára medzi kráľov­ských väzňov. Tak sa Jozef ocitol v žalári. 21 Hos­podin bol však s Jozefom, zľutoval sa nad ním a u správcu žalára vzbudil k nemu nák­lon­nosť. 22 Správ­ca žalára ustanovil Jozefa za do­zor­cu nad všet­kými väzňami, čo boli v žalári. Jozef do­hliadal na všet­ko, čo sa tam malo urobiť. 23 Správ­ca žalára nedo­hliadal na nič, čo mu zveril, lebo Hos­podin bol s Jozefom a s úspechom sprevádzal všet­ko jeho úsilie.