Ekumenický › 1. Mojžišova › 37

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Jozef a jeho bratia1 Jákob sa usadil v Kanaáne, kde jeho otec býval ako cudzinec. 2 Toto sú príbehy Jákobov­ho rodu. Sedem­násťročný mládenec Jozef pásaval ovce so svojimi brat­mi a býval so syn­mi ot­cových žien Bil­hy a Zil­py. Jozef o nich prinášal ot­covi zlé správy. 3 Iz­rael miloval Jozefa viac než os­tat­ných synov. Narodil sa mu totiž v starobe a Jákob mu dal ušiť pes­tré šaty. 4 Keď jeho bratia videli, že otec ho má radšej než os­tat­ných svojich synov, znenávideli ho a ne­vedeli sa s ním prívetivo rozp­rávať. 5 Raz mal Jozef sen, a keď ho roz­povedal bratom, ešte väčšmi ho znenávideli. 6 Po­vedal im totiž: Počúvaj­te, čo sa mi pri­snilo: 7 Boli sme na poli a viazali sme snopy. Môj snop sa po­stavil a zo­stal stáť. Vaše snopy sa rozo­stavali do­okola a klaňali sa môj­mu snopu. 8 Nato mu bratia po­vedali: Vari chceš nad nami kraľovať či panovať? Pre jeho sny a reči ho ešte viac znenávideli. 9 Jozef mal aj iný sen a vy­rozp­rával ho bratom. Po­vedal: Mal som ešte iný sen. Klaňalo sa mi Sln­ko, Mesiac a jedenásť hviezd. 10 Toto po­vedal ot­covi a bratom. Otec ho však po­kar­hal: Čo je to za sen? Čo sa ti to pri­snilo? Azda prídem ja, tvoja mat­ka, tvoji bratia a budeme sa ti klaňať až po zem? 11 Bratia sa nad tým roz­horčili, no ich otec si to za­pamätal. 12 Keď bratia od­išli pásť ot­cove ovce k Síchemu, 13 Iz­rael po­vedal Jozefovi: Ako vieš, tvoji bratia pasú pri Sícheme. Poď, pošlem ťa za nimi. On od­povedal: Tu som. 14 Iz­rael mu po­vedal: Choď a po­zri, či sú bratia a stáda v poriadku, a dones mi správu. Po­slal ho teda z Hebronského údolia a on prišiel do Síchemu. 15 Tam ho našiel nejaký muž, ako blúdi po poli, a spýtal sa ho: Čo hľadáš? 16 Od­povedal: Hľadám svojich bratov; po­vedz mi, kde pasú. 17 Muž mu po­vedal: Od­išli od­tiaľto. Počul som však, ako si vraveli: Poďme do Dótana. Jozef po­tom od­išiel za svojimi brat­mi a našiel ich v Dótane. 18 Len čo ho v diaľke za­zreli a skôr než sa k nim pri­blížil, roz­hod­li sa, že ho za­bijú. 19 Hovorili si medzi sebou: Po­zrite, pri­chádza maj­ster snov! 20 Poďte, za­bime ho! Po­tom ho hodíme do cis­ter­ny a po­vieme, že ho zožrala divá zver. Uvidíme, čo bude s jeho snami! 21 Keď to počul Rúben, v snahe vy­trh­núť im ho z rúk, po­vedal: Ne­siahaj­me mu na život. 22 Rúben im ďalej vravel: Ne­prelievaj­te krv! Hoďte ho do cis­ter­ny na púšti, ale ne­vzťahuj­te naňho ruky! Chcel ho totiž z ich rúk za­chrániť a pri­viesť k otcovi. 23 Keď Jozef prišiel k bratom, zo­bliek­li mu pes­tré šaty, čo mal na sebe, 24 po­tom ho vzali a hodili do cis­ter­ny. Cis­ter­na bola prázd­na, bez vody. 25 Keď sa po­sadili k jedlu, videli pri­chádzať karavánu Iz­maelitov z Gileádu. Ťavy nies­li ladanovú živicu, bal­zam a myr­hu, ktoré do­pravovali do Egyp­ta. 26 Júda po­vedal bratom: Čo budeme mať z toho, keď brata za­bijeme a za­tajíme jeho krv? 27 Poďme, predaj­me ho Iz­maelitom, ale ne­vzťahuj­me naňho ruky, veď je to náš rod­ný brat. Bratia ho po­slúch­li. 28 Keď tadiaľ pre­chádzali mid­ján­ski kup­ci, bratia vy­tiah­li Jozefa z cisterny a predali ho za dvad­sať striebor­ných Iz­maelitom, ktorí ho od­vied­li do Egyp­ta. 29 Keď sa Rúben vrátil k cisterne a Jozef v nej nebol, roz­tr­hol si rúcho, 30 vrátil sa k bratom a po­vedal: Chlapec tam nie je. Kam sa len podejem? 31 Nato vzali Jozefove šaty, za­bili kozľa a šaty na­močili do kr­vi. 32 Pes­tré šaty dali od­niesť ot­covi s odkazom: Toto sme našli. Po­zri, či sú to šaty tvoj­ho syna alebo nie. 33 Keď si ich po­zrel, po­vedal: To sú šaty môj­ho syna. Zožrala ho divá zver. Jozefa určite roz­tr­hala. 34 Jákob si roz­tr­hol plášť, na bed­rá si položil vrecovinu a dlho smútil za svojím synom. 35 Všet­ci synovia a všet­ky dcéry ho prišli po­tešiť, on sa však po­tešiť nedal a po­vedal: V smútku zo­stúpim za synom do ríše mŕt­vych. Tak­to ho oplakával otec. 36 Mid­jánčania predali Jozefa v Egypte faraónov­mu dvoranovi Pótifarovi, veliteľovi teles­nej stráže.