Ekumenický › 1. Mojžišova › 33

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Zmierenie Jákoba s Ézavom1 Keď sa Jákob roz­hliadol a videl pri­chádzať Ézava so štyris­to mužmi, roz­delil deti medzi Leu, Ráchel a obe slúžky. 2 Na čelo po­stavil obe slúžky s ich deťmi, na druhé mies­to Leu a jej deti a na koniec Ráchel s Jozefom. 3 On sám sa pre­brodil pred nimi a sedemk­rát sa po­klonil až po zem, kým sa cel­kom ne­prib­lížil k bratovi. 4 Ézav sa roz­behol v ústrety bratovi, ob­jal ho, padol mu okolo krku a po­boz­kal ho. Obaja plakali. 5 Keď sa Ézav roz­hliadol a uvidel ženy s deťmi, po­vedal: Kto sú títo pri tebe? Jákob od­povedal: To sú moje deti, ktorými ob­daril Boh tvoj­ho služob­níka. 6 Po­tom pred­stúpili slúžky s deťmi a po­klonili sa. 7 Pri­stúpila aj Lea so svojimi deťmi a tiež sa po­klonili. Na­koniec pred­stúpila Ráchel s Jozefom a po­klonili sa. 8 Ézav sa spýtal: Čo sú to za čriedy, ktoré som po­stretal? Jákob od­povedal: Nimi chcem zís­kať priazeň u svojho pána. 9 On však po­vedal: Ja mám toho tiež do­sť; brat môj, len si ponechaj, čo je tvoje. 10 Jákob však na­mietal: Nie tak! Ak som však zís­kal tvoju priazeň, prij­mi ten­to dar z mojich rúk. Keď som po­zrel na tvoju tvár, akoby som hľadel na Božiu tvár, tak si bol voči mne milo­sr­d­ný. 11 Prij­mi, prosím ťa, odo mňa ten­to dar na po­zdrav. Veď ma Boh šted­ro ob­darovával, mám všet­kého do­sť. Keď naňho tak­to naliehal, dar prijal. 12 Do­dal: Vy­daj­me sa na ces­tu a poďme spolu, budem ťa sprevádzať. 13 Jákob však od­povedal: Môj pán vie, že mám út­le deti a mám na staros­ti aj pri­dájajúce ovce a kravy. Keby som ich hnal čo len jeden deň, za­hynuli by všet­ky stáda. 14 Nech len môj pán ide pred svojím služob­níc­tvom. Ja pôj­dem po­maly, na­koľko bude stačiť v chôdzi stádo predo mnou a ako po­stačia sily deťom, kým nedôj­dem k svojmu pánovi do Seíru. 15 Ézav po­tom na­vrhoval: Do­voľ, prosím, aby as­poň nie­ktorí z tých, čo sú so mnou, moh­li ísť s tebou po ces­te. On od­povedal: Ne­treba, len jed­no si želám, aby som zís­kal priazeň svoj­ho pána. 16 V ten deň sa Ézav vy­dal na ces­tu späť do Seíru. 17 Jákob sa vy­dal na ces­tu do Suk­kóta, kde si po­stavil dom; pre svoje stáda zhotovil prís­trešia. Pre­to sa to mes­to volá Suk­kót. Jákob v Sícheme18 Na svojej ces­te z Paddan Arama došiel Jákob bez nehody do mes­ta Síchem, ktoré je v Kanaáne, a usadil sa na­proti mes­tu. 19 Od synov Chamóra, Šekemov­ho ot­ca, kúpil za sto kesít kus poľa, na ktorom si roz­ložil stany. 20 Po­stavil tam ol­tár a na­zval ho: Boh je Bohom Iz­raela.