Ekumenický › 1. Mojžišova › 30

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Žiarlivosť Jákobových žien1 Keď Ráchel videla, že je ne­plod­ná, žiar­lila na svoju ses­tru a po­vedala Jákobovi: Daj mi synov; ak nie, zo­mriem. 2 Jákob sa roz­hneval na Ráchel a vy­kríkol: Či som ja Boh, ktorý ti odo­piera plod života? 3 Ona od­povedala: Tu je moja slúžka Bil­ha; choď k nej, nech porodí na moje kolená a tak z nej budem mať aj ja synov. 4 Dala mu svoju slúžku Bil­hu za ženu a Jákob vošiel k nej. 5 Bil­ha počala a Jákobovi porodila syna. 6 Vtedy Ráchel po­vedala: Boh roz­súdil, vy­počul môj hlas a dal mi syna. Pre­to mu dala meno Dán. 7 Ráchelina slúžka Bil­ha znova počala a Jákobovi porodila druhého syna. 8 Vtedy Ráchel po­vedala: Boží boj som bojovala so svojou ses­trou a zvíťazila som. Pre­to mu dala meno Naf­táli. 9 Keď však Lea videla, že pre­stala rodiť, vzala svoju slúžku Zil­pu a dala ju Jákobovi za ženu. 10 Aj Leina slúžka Zil­pa porodila Jákobovi syna. 11 Vtedy Lea po­vedala: Aké šťas­tie! Pre­to mu dala meno Gád. 12 Po­tom Leina slúžka Zil­pa porodila Jákobovi aj druhého syna. 13 Lea na to po­vedala: Moje blaho! Ženy ma budú blaho­slaviť. Pre­to mu dala meno Ašér. 14 Raz vy­šiel Rúben na pole, keď sa žala pšenica. Našiel tam plody man­dragory a priniesol ich svojej mat­ke Lei. Ráchel po­vedala Lei: Daj mi z tých man­dragorových plodov svoj­ho syna! 15 Ona jej však od­povedala: Je ti to azda málo, že si mi vzala muža? Chceš vziať aj plody man­dragory od môj­ho syna? Ráchel jej na­vrh­la: Nech teda za plody man­dragory tvoj­ho syna spí Jákob tej­to noci s tebou. 16 Keď sa večer Jákob vracal z poľa, vy­šla mu v ústrety Lea a po­vedala: Príď ku mne, lebo som si ťa najala za plody man­dragory svoj­ho syna. Spal teda tej noci s ňou. 17 Boh vy­počul Leu; počala a Jákobovi porodila piateho syna. 18 Vtedy Lea po­vedala: Boh ma od­menil za to, že som svoj­mu mužovi dala svoju slúžku. Pre­to dala synovi meno Jis­sákar. 19 Lea znova počala a porodila Jákobovi šies­teho syna. 20 Vtedy Lea po­vedala: Boh ma ob­daril vzác­nym darom. Teraz už môj muž zo­stane pri mne. Porodila som mu šesť synov. Pre­to mu dala meno Zebúlun. 21 Po­tom porodila dcéru a dala jej meno Dína. 22 Vtedy sa Boh roz­pamätal na Ráchel, vy­počul ju a ot­voril jej lono. 23 Počala, porodila syna a po­vedala: Boh ma zbavil po­tupy. 24 Dala mu meno Jozef a po­vedala: Kiež by mi Hos­podin pri­dal aj druhého syna! Jákob a Lában25 Keď Ráchel porodila Jozefa, po­vedal Jákob Lábanovi: Pre­pusť ma, chcem sa vrátiť domov, do svojej krajiny. 26 Daj mi moje ženy, za ktoré som ti slúžil, aj moje deti, aby som mohol odísť. Sám dob­re vieš, ako som ti slúžil. 27 Lában mu však po­vedal: Kiežby som zís­kal tvoju priazeň. Zo znamení som po­znal, že Hos­podin ma pre teba požeh­náva. 28 Urči si, akú od­menu ti mám dať. 29 Jákob mu od­povedal: Sám dob­re vieš, ako som ti slúžil a ako sa darilo tvoj­mu stádu, keď som bol pri ňom. 30 To málo, čo si mal pred mojím príchodom, veľmi sa zveľadilo. Pri každom mojom kroku ťa Hos­podin požeh­nával. Kedy sa však ja po­starám o svoju rodinu? 31 Lában sa ho spýtal: Čo ti mám dať? Jákob od­vetil: Nič mi nedávaj. Ak pri­staneš na môj ná­vrh, po­tom ti aj ďalej budem pásť a strážiť ov­ce. 32 Dnes prej­dem po­medzi všet­ky tvoje stáda. Do­voľ od­deliť z nich všet­ko škvr­nité a strakaté. Všet­ko, čo bude tmavé spomedzi oviec a strakaté a škvr­nité spomedzi kôz, bude moja od­mena. 33 Od zaj­tra bude za mňa hovoriť moja statočnosť: Keď prídeš po­zrieť na moju od­menu, po­tom všet­ko, čo nebude škvr­nité alebo strakaté medzi kozami a tmavé medzi ov­cami, usvedčí ma z krádeže. 34 Lában po­vedal: Dob­re, nech je, ako chceš. 35 V ten deň Lában od­delil pruhovaných a strakatých capov a všet­ky škvr­nité a strakaté kozy. Všet­ko, čo malo niečo biele a všet­ko, čo bolo čier­ne medzi ov­cami, zveril do opatery svojim synom. 36 Po­tom určil vzdialenosť troj­dňovej ces­ty medzi sebou a Jákobom, ktorý pásol os­tat­né Lábanove stáda. 37 Tu si Jákob na­bral čer­stvé topoľové, man­dľov­níkové a platanové prúty, čias­točne ich od­kôr­nil a prúžky sa za­skveli belo­sťou. 38 Tak­to od­kôr­nené prúty po­tom vložil do válovov, kam sa vlievala voda, aby ich stáda mali pred sebou, keď pri­chádzali piť. Vtedy sa totiž párili. 39 Tak sa stávalo, že keď sa ovce a kozy párili pred tými prút­mi, donášali pruhované, škvr­nité a strakaté jahňatá. 40 Jákob od­lúčil barán­ky, ale ovce nad­háňal k pruhovaným a k všetkým tmavým v Lábanovom stáde. Tak si vy­tvoril svoje samos­tat­né stáda, ktoré ne­pripájal k Lábanovým stádam. 41 Keď sa párili sil­nejšie ov­ce, Jákob kládol prúty do vod­ných válovov, aby sa párili pred nimi. 42 Keď boli ovce slabé, vtedy ich nek­ládol. Slabšie po­tom pri­pad­li Lábanovi a sil­nejšie Jákobovi. 43 Ten­to muž ne­smier­ne zbohatol, mal mnoho oviec, kôz, slúžok a sluhov, tiav a oslov.