Ekumenický › Galatským › 3

Galatským

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6

Zákon alebo viera1 Kto vám počaril, nerozum­ní Galaťania? Veď vám bol pred očami vy­ob­razený Ježiš Kris­tus ukrižovaný! 2 Len to by som sa chcel od vás do­zvedieť, či ste prijali Ducha zo skut­kov podľa zákona, alebo tým, že ste počúvali po­sols­tvo viery? 3 Takí ste nerozum­ní? Začali ste Duchom a teraz za­vršujete telom? 4 Toľko ste za­kúsili nadar­mo? Keby len nadar­mo! 5 Ten, ktorý vám dáva Ducha a robí medzi vami divy, robí to na zá­klade skut­kov podľa zákona, alebo tým, že ste počúvali po­sols­tvo viery? 6 Je to ako s Abrahámom, ktorý uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravod­livosť. 7 Vedz­te teda, že tí, čo sú z viery, sú Ab­rahámovými syn­mi. 8 Keďže sa v Písme pred­vídalo, že Boh z viery ospraved­lňuje po­hanov, už Ab­rahám do­stal prísľub: V tebe budú požeh­nané všet­ky národy. 9 Teda tí, čo sú z viery, do­stávajú požeh­nanie s veriacim Ab­rahámom. 10 Ale všet­ci, čo sú zo skut­kov podľa zákona, sú pod kliat­bou, lebo je na­písané: Pre­kliaty je každý, kto nezo­tr­váva vo všet­kom, čo je na­písané v knihe zákona, a ne­pl­ní to. 11 Je zjav­né, že pred Bohom ni­kto nie je ospravedl­nený zo zákona, pre­tože spravod­livý bude žiť z viery. 12 Zákon však nie je z viery, ale kto pl­ní pri­kázania, bude žiť z nich. 13 Kris­tus nás vy­kúpil z kliatby zákona tým, že sám sa stal kliat­bou za nás, lebo je na­písané: Pre­kliaty je každý, kto visí na dreve, 14 aby v Kristovi Ježišovi prišlo Ab­rahámovo požeh­nanie na po­hanov, aby sme skr­ze vieru do­stali pri­sľúbenie Ducha. Zákon a prísľub15 Bratia, po ľud­sky hovorím: Veď po­tvr­dený závet človeka ni­kto neruší, ani nik k nemu nič ne­pridáva. 16 Prísľuby boli dané Ab­rahámovi a jeho po­tom­kovi. Nehovorí: a po­tom­kom, akoby šlo o mnohých, ale o jedného: a tvoj­mu po­tom­kovi, a ním je Kris­tus. 17 Mys­lím to tak­to: Zmluvu, ktorú pred­tým po­tvr­dil Boh, neruší zákon vy­daný po štyris­tot­rid­siatich rokoch, aby tak prísľub zbavil plat­nos­ti. 18 Veď ak je dedičs­tvo zo zákona, tak nie je z prísľubu. No Ab­rahámovi ho daroval Boh cez prísľub. 19 Čo teda zákon? Bol pri­daný z dôvodu pre­vinení do čias, kým ne­príde pri­sľúbený po­tomok; bol vy­hlásený an­jel­mi a zverený ľud­skému pro­stred­níkovi. 20 Keď ide o jedného, ne­treba pro­stred­níka. A Boh je jeden. Otroci a synovia21 Je teda zákon proti Božím prísľubom? Vôbec nie! Veď keby bol býval daný zákon, ktorý by mohol oživovať, spravod­livosť by bola na­ozaj zo zákona. 22 Ale Pís­mo všet­ko uzav­relo pod hriech, aby sa pri­sľúbenie do­stalo z viery v Ježiša Kris­ta tým, ktorí veria. 23 Pred príchodom viery sme boli zajat­ci pod do­zorom zákona až do toho času, keď sa mala zjaviť viera. 24 A tak zákon bol naším vy­chovávateľom po Kris­ta, aby sme boli ospravedl­není z viery. 25 Ale keď prišla viera, už ne­pod­liehame vy­chovávateľovi, 26 lebo vierou ste všet­ci Božími syn­mi v Kristovi Ježišovi. 27 Veď všet­ci, čo ste boli po­krs­tení v Krista, Kris­ta ste si ob­liek­li. 28 Nie je ani Žid, ani Grék, nie je ani ot­rok, ani slobod­ný, nie je muž a žena, lebo všet­ci ste jed­no v Kristovi Ježišovi. 29 A ak ste Kris­tovi, ste Ab­rahámovo po­tom­stvo a podľa pri­sľúbenia dedičia.