EkumenickýEzechiel37

Ezechiel

Videnie suchých kostí1 Ruka Hos­podinova bola nado mnou a Hos­podin ma v Duchu vy­viedol a zložil ma do stredu údolia, ktoré bolo pl­né kos­tí. 2 Po­vodil ma okolo nich. Bolo ich v údolí mnoho. Boli veľmi suché. 3 Po­vedal mi: Človeče, môžu tieto kos­ti ožiť? Po­vedal som: Pane, Hos­podin, ty to vieš! 4 Po­vedal mi: Prorokuj o týchto kos­tiach a po­vedz im: Suché kos­ti, čuj­te slovo Hos­podina! 5 Tak­to vraví Pán, Hos­podin, tým­to kos­tiam: Hľa, ja vo­vediem do vás ducha a ožijete, 6 položím na vás šľachy a ob­ložím vás mäsom, na­tiah­nem na vás kožu a dám do vás ducha; ožijete a spoz­náte, že ja som Hos­podin. 7 Prorokoval som, ako som do­stal príkaz. Keď som prorokoval, na­stal šum a hr­kot a kos­ti sa pri­bližovali jed­na k druhej. 8 Videl som, že boli na nich šľachy, i mäso narást­lo a zvr­chu ich po­tiah­la koža; ale duch v nich nebol. 9 Po­vedal mi: Prorokuj o duchu, prorokuj, človeče, a po­vedz mu: Tak­to vraví Pán, Hos­podin: Duch, príď od štyroch vet­rov a dých­ni na tých­to po­bitých, aby ožili. 10 Keď som prorokoval, ako mi pri­kázal, vošiel do nich duch, ožili a po­stavili sa na nohy. Bol to veľmi veľký húf. 11 Po­vedal mi: Človeče, tieto kos­ti znamenajú celý dom Iz­raela. Oni, prav­da, hovoria: Suché sú naše kos­ti a zhynula naša nádej; sme stratení. 12 Pre­to prorokuj a po­vedz im: Tak­to vraví Pán, Hos­podin: Hľa, ja ot­vorím vaše hroby, vy­vediem vás z nich ako svoj ľud a pri­vediem na pôdu Iz­raela. 13 Po­tom spoz­náte, že ja som Hos­podin, keď ot­vorím vaše hroby a keď vás vy­vediem z vašich hrobov ako svoj ľud. 14 Vložím do vás svoj­ho ducha, ožijete a zložím vás na vašu pôdu; po­tom spoz­náte, že ja, Hos­podin, som po­vedal i spl­ním to — znie výrok Pána, Hos­podina. Zjednotenie Izraela15 Po­tom mi za­znelo slovo Hos­podina: 16 Ty však, človeče, vez­mi si kus dreva a na­píš naň: Júdovi a Iz­raelitom s ním spojeným. Po­tom vez­mi ďalšie drevo a na­píš naň: Drevo Ef­rajimovo Jozefovi a s ním spojenému celému domu Iz­raela. 17 Spoj ich jed­no s druhým do jed­ného dreva a budú jed­no v tvojej ruke. 18 Keď sa ti pri­hovoria synovia tvoj­ho ľudu: Vy­svet­líš nám, čo znamenajú tieto veci pre teba?, 19 po­vedz im: Tak­to vraví Pán, Hos­podin: Hľa, ja beriem Jozefovo drevo, ktoré je v ruke Ef­rajima, i s ním spojené kmene Iz­raela, položím naň Júdovo drevo, urobím z nich jed­no drevo a budú jed­no v mojej ruke. 20 Drevá, na ktoré budeš písať, budeš mať vo svojej ruke pred ich očami. 21 Po­vedz im: Tak­to vraví Pán, Hos­podin: Hľa, ja po­beriem Iz­raelitov spomedzi národov, kam od­išli, zhromaždím ich od­všadiaľ a pri­vediem na vlast­nú pôdu. 22 Urobím z nich jeden národ v krajine na iz­rael­ských vr­choch a jeden kráľ bude kráľom všet­kých; nebudú už dvoma národ­mi, ani sa nebudú deliť na dve kráľov­stvá. 23 Ni­kdy sa nebudú poškv­rňovať svojimi mod­lami ani svojimi ohav­nosťami, ani nijakými prie­stup­kami a ja ich za­chránim zo všet­kých byd­lísk, v ktorých hrešili. Očis­tím ich a budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom. 24 Môj služob­ník Dávid bude kráľom nad nimi a jediným pas­tierom pre všet­kých. Budú chodiť podľa mojich nariadení, za­chovávať moje ustanovenia a pl­niť ich. 25 Budú bývať v krajine, ktorú som dal svoj­mu služob­níkovi Jákobovi a v ktorej bývali vaši ot­covia; naveky budú bývať na nej oni a ich synovia i synovia ich synov. Môj služob­ník Dávid bude naveky ich kniežaťom. 26 Uzav­riem s nimi zmluvu o pokoji, bude to pre nich večná zmluva. Usadím ich a rozm­nožím a naveky dám svoju svätyňu do ich stredu. 27 Môj príbytok bude u nich, ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. 28 Po­tom národy spoz­najú, že ja som Hos­podin, ktorý po­sväcuje Iz­rael; moja svätyňa bude upro­stred nich naveky.

EkumenickýEzechiel37

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček