Ekumenický › Ezechiel › 3

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

1 Po­vedal mi: Človeče, zjedz všet­ko, čo máš pred sebou! Zjedz ten­to zvitok, choď a oslov dom Iz­raela! 2 Nato som ot­voril ús­ta a on mi dal zjesť ten zvitok 3 a po­vedal mi: Človeče, na­kŕm si brucho a na­plň si vnút­ro tým­to zvit­kom, ktorý ti dávam. Keď som ho zjedol, bol v mojich ús­tach slad­ký ako med. Ťažkosť prorockej služby4 Po­vedal mi: Človeče, vy­ber sa, choď k domu Iz­raela a hovor mu moje slová, 5 veď nie si po­slaný k ľudu s nezrozumiteľnou rečou a ťažkým jazykom, ale k domu Iz­raela. 6 Nie si po­slaný k mnohým národom s nezrozumiteľnou rečou a s ťažkým jazykom, ktorých reči nerozumieš. Keby som ťa po­slal k takým národom, určite by ťa po­slúch­li. 7 Dom Iz­raela ťa však nebude chcieť počúvať — lebo mňa nech­cú počúvať. Celý dom Iz­raela je tvrdo­hlavý a má za­tvrd­nuté srd­ce. 8 Po­zri, urobil som tvoju tvár takou tvrdou, ako je ich tvár, a tvoje čelo takým tvr­dým, ako je ich čelo. 9 Dal som ti čelo ako diamant, tvr­dšie ako kremeň. Neboj sa ich ani sa ich neľakaj, aj keď sú domom vzdoru. 10 Po­tom mi po­vedal: Človeče, všet­ky moje reči, ktoré ti po­viem, si vez­mi k srdcu a počúvaj ušami! 11 Vy­ber sa teda, choď k zajatým, k synom svoj­ho ľudu a zhováraj sa s nimi. Po­vedz im: Tak­to vraví Pán, Hos­podin…! — či už po­slúch­nu, alebo od­miet­nu. 12 Vtedy ma Duch vy­z­dvihol a začul som hr­mot veľkého zeme­trasenia, keď sa sláva Hos­podinova po­hla zo svoj­ho mies­ta, 13 i šum krídel živých bytos­tí, ktoré sa tes­ne dotýkali, i hr­kot kolies súčas­ne s nimi a hr­mot veľkého zeme­trasenia. 14 Duch ma zdvihol, uchvátil ma, a tak som šiel za­tr­pk­nutý a vzrušený v duchu; za­tiaľ ruka Hos­podina moc­ne doliehala na mňa. 15 Tak som došiel k zajatým do Tel-Abíbu, ktorí bývali pri rieke Kebár, a po­budol som tam, kde oni bývali; omráčený som bol medzi nimi sedem dní. Prorok ako strážca16 Po sied­mich dňoch mi za­znelo slovo Hos­podina: 17 Človeče, ustanovil som ťa za strážcu domu Iz­raela. Keď počuješ slovo z mojich úst, varuj ho v mojom mene. 18 Keď ja po­viem bez­božnému: Určite zo­mrieš, a ty ho nebudeš varovať a ne­povieš nič, aby si varoval bez­božného pred jeho bez­božnou ces­tou, aby sa za­choval nažive, ten bez­božný zo­mrie pre svoju ne­právosť, ale za jeho krv budem volať na zod­poved­nosť teba. 19 Ak na­pomenieš bez­božného, ale on sa ne­od­vráti od svojej bez­božnos­ti a od svojej bez­božnej ces­ty, on za­hynie pre svoju ne­právosť, ale ty si za­chrániš život. 20 Keď sa však spravod­livý od­vráti od svojej spravod­livos­ti a do­pus­tí sa ne­právos­ti, a ja mu spôsobím taký pád, že zo­mrie, ak si ho ne­varoval, zo­mrie pre svoj hriech a nebudú sa pri­pomínať jeho spravod­livé skut­ky, ktoré robil, ale za jeho krv budem volať na zod­poved­nosť teba. 21 Ak na­pomenieš spravod­livého, aby spravod­livý neh­rešil, a on by neh­rešil, určite bude žiť, pre­tože sa dal na­pomenúť, a ty si za­chrániš život. Prorokovo mlčanie22 Spočinula tam nado mnou ruka Hos­podina. Po­vedal mi: Vstaň, zíď do údolia a tam budem hovoriť s tebou. 23 Nato som vstal a zišiel som do údolia. Hľa, stála tam sláva Hos­podina, podob­ná sláve, ktorú som videl pri rieke Kebár. Padol som na tvár. 24 Po­tom vošiel do mňa Duch, po­stavil ma na nohy, oslovil ma a po­vedal mi: Choď, za­vri sa vo svojom dome! 25 Ty však, človeče, hľaď: položia na teba po­v­razy a spútajú ťa nimi, takže nebudeš môcť vy­chádzať medzi nich. 26 Jazyk ti prilepím k podnebiu, onemieš a nebudeš ich môcť na­pomínať, lebo sú domom vzdoru. 27 Keď však budem hovoriť s tebou, ot­vorím ti ús­ta a po­tom ich oslovíš: Tak­to vraví Pán, Hos­podin…! Kto po­slúch­ne, nech po­slúch­ne, a kto od­miet­ne, nech od­miet­ne, lebo sú domom vzdoru.