Ekumenický › Ezechiel › 24

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

Podobenstvo o hrdzavom hrnci1 Slovo Hos­podina za­znelo mi v deviatom roku, desiateho dňa v desiatom mesiaci: 2 Človeče, po­znač si meno dnešného dňa: pres­ne v tento deň sa vr­hol babylon­ský kráľ na Jeruzalem. 3 Vy­slov podoben­stvo o dome vzdoru a po­vedz im: Tak­to vraví Pán, Hos­podin: Po­stav hr­niec, po­stav, aj vody nalej doň. 4 Polož doň kusy mäsa, samé dob­ré kusy, steh­no i lopat­ku, na­plň ho vy­beranými kosťami. 5 Vez­mi z najlepších oviec a pod­lož pod ním. Po­var jeho kusy, nech sa varia, a var aj kos­ti v ňom. 6 Pre­to tak­to vraví Pán, Hos­podin: Beda mes­tu kr­vi­prelievania, hr­n­cu, v ktorom je hr­dza a z ktorého hr­dza nezíde. Kus po kuse to po­vyťahuj z neho; bez losovania o poradí. 7 Totiž krv, ktorú prelialo, je v ňom, lebo ju vy­lialo na holú skalu. Ne­vylialo ju na zem, aby ju po­kryl prach. 8 Vy­lial som ním preliatu krv na holú skalu, aby nebola pri­krytá a vzbudil som tak hnev a vy­konal po­mstu. 9 Pre­to tak­to vraví Pán, Hos­podin: Beda mes­tu kr­vi­prelievania! Aj ja na­kladiem veľkú hranicu dreva. 10 Naz­nášaj dreva, roz­nieť oheň, do­var mäso, vy­lej poliev­ku a kos­ti zhoria. 11 Po­stav ho prázd­ny na pah­rebu, aby sa roz­horúčil, rozžeravil sa jeho kov, roz­tavila sa v ňom jeho nečis­tota a stratila sa jeho hr­dza. 12 Nadar­mo som sa ustával a keďže množs­tvo jeho hr­dze ne­schádza z neho, do ohňa s jeho hr­dzou! 13 Poškvr­nila si sa svojou nehaneb­nosťou a hoci som ťa očisťoval, pred­sa nie si očis­tená od svojej nečis­toty. Nebudeš už čis­tá, kým ne­utíšim svoju prch­kosť na tebe. 14 Ja, Hos­podin, som to po­vedal, príde to. Spl­ním to, nenechám to bez po­všim­nutia, ne­zmilujem sa ani sa nezľutujem. Podľa tvojich ciest a podľa tvojich skut­kov budú ťa súdiť — znie výrok Pána, Hos­podina. Smrť prorokovej manželky15 Po­tom mi za­znelo slovo Hos­podina: 16 Človeče, beriem ti náh­lou sm­rťou, čo je najv­zác­nejšie tvojim očiam. Ne­smúť však a ne­plač! Ne­vyroň ani sl­zu! 17 Tíško vzdychaj a ned­rž smútok za mŕt­vou! Tur­ban si za­viaž a san­dále si obuj na nohy! Nezak­ry si ani fúzy, ani chlieb smút­ku nejedz! 18 Ráno som to vy­rozp­rával ľudu. Večer mi zo­mrela žena. Po­tom ráno som spl­nil, čo mi bolo pri­kázané. 19 Ľudia mi hovorili: Či nám ne­vys­vet­líš, čo to znamená pre nás, že si tak­to počínaš? 20 Od­povedal som im: Za­znelo mi slovo Hos­podina: 21 Po­vedz domu Iz­raela: Tak­to vraví Pán, Hos­podin: Poškvr­ním svoju svätyňu, vašu pyšnú pev­nosť, čo je najv­zác­nejšie vašim očiam a po čom túži vaša duša. Vaši synovia i vaše dcéry, ktorých ste zanechali, pad­nú mečom. 22 Budete si počínať tak, ako si počínam ja: nezak­ryjete si fúzy, ani chlieb smút­ku nebudete jesť. 23 Tur­bany budete mať na hlavách a san­dále na nohách. Nebudete ani žalos­tiť, ani plakať, ale budete chrad­núť pre svoje viny a budete vzdychať jeden druhému. 24 Tak vám bude Ezechiel znamením, keď budete robiť všet­ko, čo robil on. Keď to príde, spoz­náte, že ja som Pán, Hos­podin. 25 Ty, človeče, v ten deň, keď im od­nímem ich pev­nosť, ktorej krása im bola radosťou, čo bolo najv­zác­nejšie ich očiam a túžbou ich sŕdc — ich synov a ich dcéry, 26 v ten deň príde k tebe utečenec a oznámi to tvojim ušiam. 27 V ten deň sa ti ot­voria ús­ta, budeš hovoriť s utečencom, nebudeš už ne­mý, a tak im budeš znamením. Po­tom spoz­najú, že ja som Hos­podin.