Ekumenický › Ezechiel › 11

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

Súd nad predákmi ľudu1 Duch ma zdvihol a doniesol k Východnej bráne Hos­podinov­ho chrámu. Hľa, vo vchode do brány bolo dvad­saťpäť mužov. Medzi nimi som videl Jaazan­ju, syna Az­zúrov­ho, a Pelat­ju, syna Benájov­ho, kniežatá ľudu. 2 Po­vedal mi: Človeče, toto sú muži, ktorí vy­mýšľajú ne­právosť a ktorí dávajú zlú radu v tomto mes­te. 3 Hovoria: Čo­skoro sa nebudú stavať domy. Mes­to je hr­n­com a my sme mäsom. 4 Pre­to prorokuj proti nim, prorokuj, človeče! 5 Vtedy sa ma zmoc­nil Hos­podinov Duch a po­vedal mi: Hovor: Tak­to vraví Hos­podin: Tak ste hovorievali, dom Iz­raela, ja viem, čo vám prišlo na myseľ. 6 Zväčšili ste počet svojich za­bitých v tomto mes­te a na­pl­nili ste jeho ulice za­bitými. 7 Pre­to tak­to vraví Pán, Hos­podin: Vaši za­bití, ktorých telá ste na­u­kladali v meste, sú mäsom, a mes­to je hr­n­com. Vás však vy­vediem z jeho stredu. 8 Obávate sa meča, a pred­sa pri­vodím na vás meč — znie výrok Pána, Hos­podina. 9 Vy­vediem vás z neho, vy­dám vás do ruky cudzin­cov a vy­konám na vás roz­sud­ky: 10 pad­nete mečom. Budem vás súdiť na hranici Iz­raela. Po­tom spoz­náte, že ja som Hos­podin. 11 Ono vám nebude hr­n­com, ani vy v ňom nebudete mäsom. Budem vás súdiť na hranici Iz­raela. 12 Po­tom spoz­náte, že ja som Hos­podin, v ktorého ustanoveniach ste nechodili ani ste ne­pl­nili moje nariadenia, ale konali ste podľa pred­pisov národov, ktoré sú okolo vás. 13 Kým som prorokoval, zo­mrel Pelat­ja, syn Benájov. Vtedy som padol na tvár a zvolal som moc­ným hlasom: Ach, Pane, Hos­podin, chceš ú­pl­ne zničiť zvyšok Iz­raela? Zasľúbenie obnovenia14 Vtedy mi za­znelo slovo Hos­podina: 15 Človeče, o tvojich bratoch, tvojich príbuz­ných a o celom dome Iz­raela hovoria obyvatelia Jeruzalema: Sú ďaleko od Hos­podina, táto krajina je daná do vlast­níc­tva nám. 16 Pre­to po­vedz: Tak­to vraví Pán, Hos­podin: Vskut­ku, ja som ich vy­hnal ďaleko medzi národy a rozp­týlil som ich po krajinách, ale budem im svätyňou na krát­ky čas v krajinách, do ktorých prišli. 17 Pre­to po­vedz: Tak­to vraví Pán, Hos­podin: Po­tom vás zhromaždím spomedzi národov a po­zbieram vás z krajín, do ktorých ste boli rozp­týlení; dám vám pôdu Iz­raela. 18 Keď tam prídu, od­stránia z nej všet­ky jej mrz­ké a ohav­né mod­ly. 19 Po­tom im dám jed­no srd­ce a nového ducha vložím do ich vnút­ra. Od­stránim kamen­né srd­ce z ich tela a vložím im srd­ce z mäsa, 20 aby chodili podľa mojich ustanovení, aby za­chovávali moje nariadenia a pl­nili ich. Oni budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom, 21 avšak na hlavu tých, ktorých srd­ce sa pri­dŕža mrz­kých a ohav­ných modiel, uvalím trest za ich ces­ty — znie výrok Pána, Hos­podina. Odchod slávy Hospodina22 Cherubi zdvih­li svoje kríd­la a kolesá sa po­hli zároveň s nimi, kým sláva Boha Iz­raela bola nad nimi. 23 Po­tom Hos­podinova sláva od­išla z mesta na­hor a za­stala na vr­chu východ­ne od mes­ta. 24 Po­tom ma duch zdvihol a pro­stred­níc­tvom Božieho ducha ma zaniesol vo videní do Chal­dej­ska k zajatým. Po­tom od­išlo odo mňa videnie, ktoré som mal. 25 Vy­rozp­rával som zajatým všet­ko, čo mi Hos­podin dal prežiť vo videní.