Ekumenický2. Mojžišova34

2. Mojžišova

Exodus

Obnova zmluvy1 Hos­podin po­vedal Mojžišovi: Vy­kreš dve kamen­né tabule, ako boli pred­chádzajúce. Ja na ne na­píšem slová, čo boli na pred­chádzajúcich tabuliach, ktoré si roz­bil: 2 Buď pri­pravený! Ráno vy­stúpiš na vrch Sinaj a na jeho končiari sa po­stavíš ku mne. 3 Ni­kto však ne­smie vy­stúpiť s tebou a ni­kto nech sa ne­ukazuje na celom vr­chu. Ba ani ov­ce, ani dobytok sa ne­smú pásť oproti tomuto vr­chu. 4 Mojžiš teda vy­kresal dve kamen­né tabule, ako tie pred­chádzajúce. Včas­ráno vstal, vy­stúpil na vrch Sinaj, ako mu pri­kázal Hos­podin a vzal do rúk obe kamen­né tabule. 5 Keď Hos­podin zo­stúpil v oblaku, Mojžiš sa tam k nemu po­stavil a vzýval meno Hos­podina. 6 Hos­podin pre­chádzal pred ním a volal: Hos­podin, Hos­podin! Milo­sr­d­ný, lás­kavý, zhovievavý, veľmi milos­tivý a ver­ný Boh! 7 Pre­ukazuje milosť tisícom, od­púšťa vinu, zločin a hriech, ale nič nenecháva ne­pot­res­tané. Tres­tá vinu ot­cov na synoch a vnukoch do tretieho a štvr­tého po­kolenia. 8 Mojžiš sa rých­lo sklonil až po zem, klaňal sa 9 a hovoril: Pane, ak som zís­kal tvoju priazeň, prosím, Pane, poď medzi nás! Je to síce tvrdo­šij­ný ľud, ale od­pusť nám viny a hriechy a prij­mi nás ako svoje vlast­níc­tvo. 10 Vtedy Hos­podin po­vedal: Ja s vami uzav­riem zmluvu. Pred všet­kým tvojím ľudom budem robiť divy, aké sa ne­stali na celej zemi ani v nijakom národe. Všetok ľud, upro­stred ktorého si, uvidí Hos­podinovo dielo. To, čo s tebou urobím, vy­volá úžas. 11 Za­pamätaj si, čo ti dnes pri­kazujem: Vy­ženiem pred tebou Amorejčanov, Kanaánčanov, Chetitov, Periz­zejov, Chiv­vijov a Jebúsejov. 12 Daj si po­zor, aby si ne­uzat­váral zmluvu s obyvateľmi krajiny, do ktorej voj­deš, aby pre teba neboli po­kušením. 13 Pre­to zrúcaš ich ol­táre, roz­lámeš ich po­svät­né stĺpy a po­vytínaš ich ašéry. 14 Nebudeš sa klaňať inému bohu, lebo Hos­podin, ktorý sa volá Žiar­livý, je na­ozaj žiar­livý Boh. 15 Ne­uzav­rieš zmluvu s obyvateľmi tej krajiny, lebo keď budú smil­niť so svojimi boh­mi a prinášať im obety, po­zvú ťa a musel by si jesť z ich obet­nej hos­tiny. 16 Bral by si si z ich dcér ženy pre svojich synov a tie by smil­nili so svojimi boh­mi a zvádzali by na to aj tvojich synov. 17 Nebudeš si robiť liatych bohov. 18 Budeš za­chovávať sláv­nosť nek­vasených chlebov. Sedem dní budeš jesť nek­vasené chleby v určený čas v mesiaci abíb, ako som ti to pri­kázal, lebo v mesiaci abíb si vy­šiel z Egypta. 19 Všet­ko, čo ot­vára mater­ské lono, pat­rí mne; všet­ko samčie pr­vorodené z tvojho stáda, tak z dobytka ako aj z oviec. 20 Pr­vorodeného osla vy­kúpiš ov­cou. Ak ho ne­vykúpiš, zlomíš mu väzy. Vy­kúpiš každého svoj­ho pr­vorodeného syna. Nech sa ni­kto ne­ukáže predo mnou s prázdnymi rukami. 21 Šesť dní budeš pracovať, ale sied­my deň budeš od­počívať. Od­počívať budeš aj počas orby a žat­vy. 22 Za­chovávaj sláv­nosť týždňov, sláv­nosť pšeničnej žat­vy a sláv­nosť zberu úrody na kon­ci roka. 23 Nech sa každý muž ukáže trik­rát v roku pred Pánom, Hos­podinom, Bohom Iz­raela. 24 Vy­ženiem totiž pred tebou národy a rozšírim tvoje územie; ni­kto nebude bažiť po tvojej krajine, keď sa trik­rát do roka pôj­deš ukázať pred Hos­podina, svoj­ho Boha. 25 Nebudeš obetovať krv mojej obety s kvaseným chlebom a nič z obety sláv­nos­ti veľkonočného barán­ka nenecháš cez noc do rána. 26 Pr­votiny raných plodov svojej pôdy prinesieš do domu svoj­ho Hos­podina, svoj­ho Boha. Nebudeš variť kozľa v mlieku jeho mat­ky. Mojžišova žiariaca tvár27 Po­tom Hos­podin Mojžišovi po­vedal: Na­píš si tieto slová, lebo podľa nich som uzav­rel zmluvu s tebou a s Izraelom. 28 Bol tam s Hospodinom štyrid­sať dní a štyrid­sať nocí. Nejedol chlieb ani ne­pil vodu. Na tabule na­písal slová zmluvy, desať slov. 29 Keď Mojžiš schádzal z vrchu Sinaj, mal pri zo­stupe v rukách dve tabule svedec­tva. Mojžiš ne­vedel, že mu po roz­hovore s Hospodinom po­kožka tváre žiarila. 30 Keď Áron a všet­ci Iz­raeliti videli, že Mojžišova tvár žiari, báli sa k nemu pri­blížiť. 31 Keď ich Mojžiš za­volal, prišli k nemu Áron a všet­ci vod­covia po­spolitos­ti. Keď sa s nimi rozp­rával, 32 pri­blížili sa k nemu aj os­tat­ní Iz­raeliti. Roz­povedal im všet­ko, čo mu Hos­podin na vr­chu Sinaj pri­kázal. 33 Keď Mojžiš pre­stal hovoriť, dal si na tvár závoj. 34 Kedykoľvek pred­stupoval Mojžiš pred Hos­podina, aby sa s ním rozp­rával, od­kladal si závoj, kým sa ne­vrátil späť. Keď vy­šiel, oznamoval Iz­raelitom, čo mu bolo pri­kázané. 35 Keď Iz­raeliti po­zreli na Mojžišovu tvár, videli, že mu po­kožka na tvári žiari. Mojžiš si na tvár dával závoj, kým sa nešiel rozp­rávať s Hospodinom.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček