Ekumenický › 2. Kronická › 7

2. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Posviacka chrámu1 Keď Šalamún do­končil mod­lit­bu, zo­stúpil z nebies oheň a po­hl­til spaľovanú obetu i obet­né dary a sláva Hos­podinova na­pl­nila dom. 2 Kňazi ne­moh­li vstúpiť do Hos­podinov­ho domu, lebo Hos­podinov dom na­pl­nila Hos­podinova sláva. 3 Keď všet­ci Iz­raeliti videli, ako zo­stupuje oheň a Hos­podinova sláva na dom, kles­li na dlažbu tvárou na zem, klaňali sa a vzdávali Hos­podinovi chválu za to, že je dob­rý a že jeho milosť tr­vá naveky. 4 Po­tom kráľ a všetok ľud prinášali obety pred Hos­podina. 5 Kráľ Šalamún venoval ako obet­ný dar dvad­saťd­vatisíc kusov dobyt­ka a stod­vad­saťtisíc oviec. Tak po­svätil kráľ i všetok ľud Boží dom. 6 Kňazi stáli na svojich mies­tach i leviti s hudobnými nás­troj­mi na oslavu Hos­podina, ktoré dal zhotoviť kráľ Dávid na velebu Hos­podina, lebo jeho milosť tr­vá naveky. Za­znel Dávidov chválo­spev, kňazi oproti nim trúbili a všetok Iz­rael stál. 7 Šalamún po­svätil stred ná­dvoria, ktoré je pred Hos­podinovým domom, lebo tam preniesol spaľované i tučné čas­ti obiet spoločen­stva, pre­tože bron­zový ol­tár, zhotovený Šalamúnom, ne­stačil na spaľované obety ani na po­kr­mové obety, ani na tučné kusy. Slávnosť posvätenia chrámu8 Vtedy Šalamún vy­hlásil sedem­dňovú sláv­nosť. Zúčast­nil sa na nej celý Iz­rael, mohut­né zhromaždenie, ktoré sa zišlo od ob­las­ti Chamátu po Egypt­ský po­tok. 9 Na ôs­my deň sa konalo sláv­nost­né zhromaždenie, lebo po­sviac­ku ol­tára slávili sedem dní; sláv­nosť totiž trvala sedem dní. 10 Dvad­siateho tretieho dňa sied­meho mesiaca pre­pus­til ľud domov. Ten sa radoval a bol nadšený z dobrodenia, ktoré pre­ukázal Hos­podin Dávidovi, Šalamúnovi a svoj­mu iz­rael­skému ľudu. Božia odpoveď na Šalamúnovu modlitbu11 Keď Šalamún ús­pešne dobudoval Hos­podinov dom, kráľov­ský palác i všet­ko, čo si zau­mienil za­riadiť v Hospodinovom dome a vo svojom paláci, 12 zjavil sa mu v noci Hos­podin a po­vedal mu: Vy­počul som tvoju mod­lit­bu a toto mies­to som si zvolil za dom na obetovanie. 13 Keď uzav­riem nebesia, takže nebude dažďa, keď pri­kážem kobyl­kám spus­tošiť zem, keď pošlem na svoj ľud mor, 14 avšak môj ľud, po mne po­menovaný, sa po­korí, bude sa ku mne utiekať a od­vráti sa od svojich zlých ciest, vy­počujem ho z nebies, od­pus­tím mu hriech a jeho zem uzdravím. 15 Od­teraz budem upierať zrak a zbys­trím sluch na mod­lit­bu na tom­to mies­te. 16 Teraz som si vy­volil a po­svätil ten­to dom, aby tam vždy pre­bývalo moje meno. Moje oči a srd­ce tam budú bývať ustavične. 17 Ak budeš predo mnou chodiť ako tvoj otec Dávid, konať všet­ko, čo som ti pri­kázal, a za­chovávať moje ustanovenia a práv­ne pred­pisy, 18 upev­ním tvoj kráľov­ský trón, ako som sľúbil tvoj­mu ot­covi Dávidovi: Nezos­taneš bez vlád­nuceho ná­stup­cu v Izraeli. 19 Ak sa však od­vrátite, opus­títe moje ustanovenia a pri­kázania, ktoré som vám vy­dal, ak pôj­dete slúžiť iným bohom a budete ich uc­tievať, 20 vy­hladím vás z mojej pôdy, ktorú som vám dal. I ten­to dom, ktorý som za­svätil svoj­mu menu, za­vrh­nem, takže sa stane prís­lovím a vy­j­de na po­smech u všetkých národov. 21 Nad tým­to veľkolepým domom sa za­razí každý okolo­idúci. Na otáz­ku: Prečo sa tak za­choval Hos­podin k tejto krajine a k tomuto domu?, 22 do­stanú od­poveď: Pre­tože opus­tili Hos­podina, Boha svojich ot­cov, ktorý ich vy­viedol z Egypta, a pri­dŕžali sa iných bohov, uc­tievali ich a slúžili im. Pre­to na nich uviedol všet­ku túto po­hromu.