Ekumenický › 2. Kronická › 34

2. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Joziáš1 Joziáš mal osem rokov, keď sa stal kráľom, a trid­saťjeden rokov vládol v Jeruzaleme. 2 Robil to, čo uznáva Hos­podin za správ­ne. Chodil po ces­tách svoj­ho pra­ot­ca Dávida a ne­odk­lonil sa na­pravo ani naľavo. 3 V ôsmom roku svojej vlády, ešte ako mladík, sa začal zau­jímať o Boha svoj­ho pra­ot­ca Dávida a v dvanástom roku začal očisťovať Jud­sko a Jeruzalem od výšin, ašér, tesaných a liatych modiel. 4 Za jeho prítom­nos­ti zbúrali ol­táre baálov, kadid­lové ol­táriky, ktoré boli na nich, po­sekal ašéry, tesané a liate mod­ly dolámal, ro­zdr­vil a rozt­rúsil po hroboch tých, čo im obetovali. 5 Kos­ti kňazov spálil na ich ol­tároch a tak očis­til Jud­sko a Jeruzalem. 6 V mestách Menaššeho, Ef­rajima, Šimeóna až po Naf­táliho a v ich okolitých rumovis­kách 7 zbúral ol­táre, ašéry a tesané mod­ly ro­zdr­vil na prach. Na celom území Iz­raela po­vytínal všet­ky kadid­lové ol­táriky a vrátil sa do Jeruzalema. 8 V osemnástom roku svojej vlády, po očis­tení krajiny a chrámu, vy­slal Šáfana, syna Acal­jov­ho, veliteľa mes­ta Maaséju a kan­celára Jóacha, Jo­acházov­ho syna, opraviť dom Hos­podina, svoj­ho Boha. 9 Keď prišli k veľkňazovi Chil­kijovi, odo­vzdali peniaze, prinesené pre Boží dom, ktoré naz­bierali leviti, strážcovia prahu, od Menaššeho, Ef­rajima i celého zvyšku Iz­raela, ako i od celého Júdu, Ben­jamína a obyvateľov Jeruzalema. 10 Odo­vzdali ich dielovedúcim, ktorí mali do­zor v Hospodinovom dome, a tí zas robot­níkom za­mest­naným v Hospodinovom dome na oprave poškodených čas­tí chrámu. 11 Z nich vy­plácali tesárov a stav­bárov, kupovali opracované kamene i drevo na krovy a hrady budov, ktoré jud­skí králi nechali spust­núť. 12 Muži si konali prácu statočne. Jachat, Obad­ja, leviti z Meráriovcov, Zekar­ja a Mešul­lám a leviti z Kehátovcov stáli nad nimi ako do­zor­covia. Všet­ci leviti, čo ov­ládali hru na hudob­ných nás­trojoch, 13 do­zerali na nosičov ná­kladov a boli pred­stavenými všet­kým robot­níkom pri roz­ličnej práci. Nie­ktorí leviti boli zas pisár­mi, úrad­ník­mi a vrát­nik­mi. Objavenie knihy zákona14 Keď vy­nášali peniaze prinesené do Hos­podinov­ho domu, ob­javil kňaz Chil­kija Knihu Hos­podinov­ho zákona, vy­daného pro­stred­níc­tvom Mojžiša. 15 Chil­kija oznámil pisárovi Šáfanovi: V Hospodinovom dome som našiel Knihu zákona. Chil­kija odo­vzdal tú knihu Šáfanovi, 16 Šáfan zaniesol knihu kráľovi a oznámil mu: Tvoji služob­níci vy­konali všet­ko, čo mali nariadené. 17 Vy­sypali peniaze, ktoré sa našli v Hospodinovom dome, a odo­vzdali ich do­zor­com a robot­níkom. 18 Pisár Šáfan ešte kráľovi podot­kol: Kňaz Chil­kija mi odo­vzdal nejakú knihu. Po­tom z nej Šáfan čítal pred kráľom. 19 Keď kráľ počul slová zákona, roz­tr­hol si šaty. 20 Chil­kijovi, Achikámovi, synovi Šáfanov­mu, Ab­dónovi, synovi Míkov­mu, pisárovi Šáfanovi a Asájovi, kráľov­mu služob­níkovi, pri­kázal: 21 Choďte, do­pytuj­te sa Hos­podina na to, čo sa týka mňa i zvyšku Iz­raelitov a Júdov­cov vzhľadom na ob­sah náj­denej knihy. Veď veľký je Hos­podinov hnev, ktorý sa vy­lial na nás pre­to, že naši ot­covia zaned­bali jeho slovo a neriadili sa všet­kým, čo stojí v tejto knihe. 22 Vtedy od­išiel Chil­kija a kráľom určení ľudia k prorokyni Chul­de, žene Šal­lúma, syna Tok­háta, Chas­rov­ho syna, šat­niara. Bývala v druhej štvr­ti Jeruzalema. Hovorili s ňou v tomto zmys­le. 23 Po­vedala im: Tak­to vraví Hos­podin, Boh Iz­raela: Od­kážte mužovi, ktorý vás ku mne po­slal: 24 Tak­to teda vraví Hos­podin: Pri­vodím po­hromu na toto mies­to a na jeho obyvateľov všet­ky kliat­by, po­značené v knihe, z ktorej sa pred jud­ským kráľom čítalo. 25 Pre­tože ma opus­tili a pálili kadid­lo iným bohom, aby ma každým svojím skut­kom urážali, vy­leje sa môj pálčivý hnev na toto mies­to a nez­has­ne. 26 Jud­skému kráľovi, ktorý vás po­slal do­pytovať sa Hos­podina, od­kážte: Tak­to vraví Hos­podin, Boh Iz­raela, o slovách, ktoré si počul: 27 Pre­tože sa ti ob­mäkčilo srd­ce, po­koril si sa pred Bohom, keď si počul jeho slová proti tomuto mies­tu a proti jeho obyvateľom, po­koril si sa predo mnou, roz­tr­hol si si šaty a plakal si predo mnou, i ja som ťa vy­počul — znie výrok Hos­podina. 28 Pri­pojím ťa k tvojim ot­com, v pokoji ťa uložia do hrobu, takže ne­uz­rieš všet­ku tú po­hromu, čo pri­vodím na toto mies­to a na jeho obyvateľov. Podali o tom kráľovi správu. 29 Kráľ dal zvolať všet­kých starších Jud­ska a Jeruzalema. 30 Nato vy­stúpil do domu Hos­podina kráľ i všet­ci muži Jud­ska i obyvatelia Jeruzalema, kňazi, leviti a všetok ľud bez ohľadu na po­stavenie. Prečítal pred nimi na­hlas všet­ky slová Knihy zmluvy, náj­denej v Hospodinovom dome. 31 Po­tom si kráľ stal na svoje mies­to a uzav­rel pred Hos­podinom zmluvu, že budú na­sledovať Hos­podina a za­chovávať jeho pri­kázania, svedec­tvá a ustanovenia bez výh­rad, celou bytosťou a pl­niť slová zmluvy, po­značené v tejto knihe. 32 Za­viazal k tomu všet­kých, čo boli v Jeruzaleme a na Ben­jamínovom území. Obyvatelia Jeruzalema konali podľa zmluvy Boha, Boha svojich ot­cov. 33 Joziáš od­stránil všet­ky ohav­nos­ti zo všet­kých krajov, čo pat­rili Iz­raelitom, a všet­kým, čo bývajú v Izraeli, uložil po­vin­nosť slúžiť Hos­podinovi, svoj­mu Bohu. Kým žil, ne­odk­lonili sa od Hos­podina, Boha svojich ot­cov.